BRATISLAVA – Schválený rozpočet je tmelom pre vládnu koalíciu. Vyhlásil to na tlačovej konferencii po odsúhlasení rozpočtu na budúci rok v parlamente premiér Robert Fico.
Podstatné podľa neho je, že schválený návrh počíta aj s koaličnými dohodami týkajúcimi sa napríklad 13. a 14. platov či s dopadmi príplatkov za nočnú prácu, prácu cez víkendy a sviatky. „Schválenie rozpočtu je mimoriadne stabilizujúcim prvkom pre vládnu koalíciu,“ dodal.
Dobrá ekonomická kondícia krajiny
Predseda vlády zároveň tvrdí, že schválený rozpočet, ktorý počíta s poklesom deficitu verejnej správy v roku 2018 na 0,83 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), je reálny. Počíta pritom s nárastom výdavkov vo väčšine rozpočtových kapitol.
Premiér tiež pripomenul, že Slovensko je v dobrej ekonomickej kondícii, padli rekordné čísla, čo sa týka zamestnanosti a nezamestnanosti a máme jeden z najnižších verejných dlhov v rámci eurozóny.
Predseda parlamentu a šéf koaličnej SNS Andrej Danko pochválil prácu ministra financií Petra Kažimíra a ocenil, že za návrh hlasovali aj niektorí poslanci mimo vládnej koalície.
Išlo pritom o troch v súčasnosti nezaradených poslancov – Alenu Bašistovú, ktorá kandidovala za Sieť a bývalých poslancov Sme rodina Petra Marčeka a Rastislava Holúbka.
Návrh zohľadňuje realitu
Aj keď Danko pripúšťa, že niektoré oblasti by si v rozpočte zaslúžili viac, schválený návrh zohľadňuje realitu. „Rozpočet je vyvážený, zohľadňuje reálne možnosti Slovenska a je pre nás aj výzvou na zlepšenie efektivity hospodárenia štátu,“ dodal.
Koaličnú dohodu na rozpočte pochválil aj podpredseda parlamentu a šéf strany Most-Híd Béla Bugár. Pripomenul, že napriek tomu, že zahŕňa koaličné priority, prvýkrát v histórii ma deficit rozpočtu verejnej správy klesnúť pod jedno percento hrubého domáceho produktu.
Ocenil tiež nárast zdrojov v kapitolách spravovaných ministrami za Most-Híd, či už v doprave alebo v oblasti spravodlivosti.
Parlament schválil návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 a návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Slovensko by tak v budúcom roku malo hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,83 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý by mal postupne klesať na 0,1 percenta HDP v roku 2019 a vyrovnané hospodárenie by sme mali dosiahnuť v roku 2020.
Hrubý dlh verejnej správy by mal v budúcom roku dosiahnuť 49,9 percenta HDP a rozpočet počíta s jeho postupným znižovaním až na 45,5 percenta HDP v roku 2020. Za návrh rozpočtu hlasovalo 82 zo 142 prítomných poslancov. Proti bolo 59 poslancov, jeden nehlasoval. Návrh rozpočtu musí ešte podpísať prezident.
Predpokladané príjmy
Samotný štátny rozpočet predpokladá na budúci rok celkové príjmy v objeme 13,983 mld. eur pri celkových výdavkoch v sume 15,956 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2018 by tak mal dosiahnuť 1,973 mld. eur.
Poslanci tiež odsúhlasili pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rokovania gestorského finančného výboru, podľa ktorého bude vláda v budúcom roku oprávnená prijať rámcový úver od Európskej investičnej banky na financovanie rozpočtových výdavkov v objeme 300 mil. eur.
Podľa očakávania však neprešiel žiaden zo šiestich opozičných pozmeňujúcich návrhov. Poslanec Eduard Heger z OĽaNO chcel vo svojom pozmeňovacom návrhu presadiť zúženie okruhu financií, na ktoré sa vzťahuje zákonné pravidlo, podľa ktorého sa môže rozpočet počas roka upraviť tak, že výdavky môžu stúpnuť maximálne o jedno precento.
Poslankyňa za SaS Anna Zemanová zase chcela vypustiť zo zákona o štátnom rozpočte povinnosť pre podniky Vodohospodárska výstavba a Lesy SR odvádzať štátu osobitný odvod. Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla poslankyňa Zuzana Zimenová, ktorá chcela z rezervy na prostriedky a odvody Európskej únii presunúť 50 mil. eur na rezervu na reformu vzdelávania.
Neuspel ani Sopko
So svojimi návrhmi neuspel ani poslanec za OĽaNO Miroslav Sopko. Ten navrhoval navýšiť rozpočet dotačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí o 310-tisíc eur, zvýšiť sumu v kapitole rezortu školstva na podporu detí a mládeže o 500-tisíc eur a takisto na program zameraný na školský a univerzitný šport o 500-tisíc eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je pritom postavený na solídnych ekonomických základoch. Podľa septembrovej makroekonomickej prognózy by totiž rast HDP mal v budúcom roku dosiahnuť 4,2 percenta, k čomu by mali napomôcť najmä nové projekty v automobilovom priemysle.
Rast zamestnanosti sa očakáva v budúcom roku na úrovni 1,4 percenta a miera nezamestnanosti by mala klesnúť na 7,3 percenta. Nominálna mzda by mala v roku 2018 stúpnuť o 4,6 percenta, čo by po zohľadnení inflácie malo znamenať rast reálnych miezd o 2,9 percenta.
Foto: SITA / Diana Černáková