Domáce Kauzy Spoločnosť Top

Kľúčová zmena justície je tu. Kolíková predstavila reformu súdnictva

Zdroj: TASR / Jakub Kotian

BRATISLAVA – Reforma zloženia ústavného súdu, súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov sú súčasťou reformy ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí), ktorú predstavila vo štvrtok na tlačovej konferencii. Reforma bude mať podobu aj ústavného zákona, ktorý Kolíková plánuje predložiť v piatok (10. 7.) do medzirezortného pripomienkového konania.

 

„Je to kľúčová zmena pre ústavu, ktorá znamená reformu dôležitých justičných inštitúcií,“ povedala na úvod Kolíková, ktorá avizuje zmeny vo viacerých justičných orgánoch. Prvým z nich je súdna rada, ktorá by mala mať už ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého má byť polovica súdnej rady tvorená nesudcami. Okrem toho sa do súdnej rady zavedie regionálny princíp pre členov volených sudcami, keď sa rozdelia voľné miesta na volebné obvody s tým, že budú mať zástupcovia z Najvyššieho súdu SR jeden volebný obvod.

Pri ústavnom súde sa bude meniť nielen spôsob jeho rozhodovania ale aj spôsob voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu. Väčšiu právomoc by mala dostať prezidentka alebo prezident, ktorý by v prípade patovej situácie, keď istú dobu parlament nepredloží kandidátov, vymenoval sudcov sám. „Chceme vytvoriť nástroj proti koncentrácii moci,“ dodala ministerka na margo opatrenia, ktoré skráti funkčné obdobie sudcov ustanovených do funkcie v rámci jedného volebného obdobia, ak by ich naraz bola navolená väčšina.

Nový vekový limit, aj zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti

Čo sa týka konania pred ústavným súdom, zavedie nový návrh oprávnenia, aby konanie o súlade právnych predpisov inicioval aj senát ústavného súdu konajúci v sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá sa domáha ochrany svojich základných práv a slobôd. Ústavný zákon v oblasti justície chce definitívne ukotviť aj vekový cenzus sudcov. Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, v prípade sudcov ústavného súdu by to bolo 70 rokov.

Okrem toho avizuje rezort spravodlivosti aj zrušenie rozhodovacej imunity sudcov všeobecných súdov. V tej súvislosti ohlásilo ministerstvo aj zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti pri svojvoľnom rozhodovaní. Sudcov na väzobné stíhanie by už nevydával ústavný súd, nanovo by sa preverili aj majetky súdov. Ústavný zákon by mal zaviesť aj už avizovaný najvyšší správny súd. Ten by mal postavenie ako Najvyšší súd SR v oblasti správneho práva a prešli by naňho aj kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov a prokurátorov, a v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií. Najvyšší správny súd, ktorého sídlo zatiaľ nie je ustanovené, chce mať Kolíková k 1. januáru 2021. Plne funkčný by mal byť od 1. júla 2021. Ústavný zákon v oblasti justície, a s ním avizované novely, chce ministerka predložiť do medzirezortného pripomienkového konania v piatok. Odvtedy budú mať oprávnené subjekty možnosť návrh riadne pripomienkovať.