BRATISLAVA – Prezident Andrej Kiska si poslednýkrát vo funkcii pozval na obed svojich predchodcov. Na tradičnom novoročnom obede, ktorý zaviedol práve on, sa s Ivanom Gašparovičom a Rudolfom Schusterom za zatvorenými dverami viac ako hodinu venovali nielen odľahčeným, ale najmä aktuálnym politickým témam. Medzi nimi dominovala jediná – ústavní sudcovia.
Ako Kiska po spoločnom obede prezradil, témou rozhovoru s jeho predchodcami vo funkcii boli hlavne voľba a menovanie nových sudcov Ústavného súdu. “Špeciálne pán prezident Gašparovič veľa apeloval, a veľa sa pýtal na to, ako to pri Ústavnom súde vidím,” povedal Kiska. Zopakoval, že sa okrem iných stretáva s predstaviteľmi koaličných strán a hovorí stále jedno a to isté, že pri kandidátoch na ústavných sudcov sú pre neho smerodajné dve veci – odbornosť a morálka. “Nič iné. Verím, že zo 40 sa 18 navolí a ja budem môcť vybrať kvalitných kandidátov na Ústavný súd,” tvrdí súčasný prezident. “Myslím si, že sme sa všetci zhodli, že pri Ústavnom súde je to nesmierne ťažké ,a že ako prezident musím urobiť všetko pre to, a aj to urobím, aby som zabezpečil riadny chod ústavných orgánov. To jest aj Ústavného súdu,” zdôraznil.
Jeho predchodca v úrade Ivan Gašparovič doplnil, že to, o čom hovorili, nebolo tak jednoduché, ako to prezentoval Kiska. “Je to ťažká úloha, ktorá ho čaká,” povedal. Podľa jeho slov je škoda, že neprešiel ústavný zákon týkajúci sa nových pravidiel výberu ústavných sudcov. Upozornil však, “že jediné, čo bolo ozaj potrebné zmeniť, je kvórum a odporúčanie kandidátov z Národnej rady. Áno, je dobré, keď je odborník, keď rozumie ústavnému právu, keď má skúsenosti. To najdôležitejšie z tohto všetkého, čo som povedal, je ale niečo iné – charakter a svedomie.”
Gašparovič sa vyjadril aj na margo kandidatúry Roberta Fica. “Bez ohľadu na všetko klišé okolo tohto môžem povedať, že pán bývalý premiér Fico bol výborný študent na fakulte, výborný právnik, zastupoval nás aj pri európskych inštitúciách a bol by dobrým odborníkom na Ústavnom súde,” myslí si.
Schuster sa k Ficovej kandidatúre vyjadrovať nechcel. Upozornil však, že čo sa týka ústavných sudcov, neleží celá zodpovednosť iba na Kiskových pleciach. “Na ťahu sú poslanci, koalícia aj opozícia, aby zvolili 18 kandidátov, aby pán prezident mohol deviatich vybrať. On má posledné slovo, ale iba vtedy, keď mu to posledné slovo udelia z parlamentu. Tak to berme,” upozornil Schuster.
Minulé roky sa niesli v znamení podpichovania aj výčitiek
Každoročná januárová tradícia sa zrodila v roku 2015, iba pol roka potom, ako sa Kiska ujal prezidentského úradu. Do pálaca na novoročný obed si vtedy pozval Ivana Gašparoviča, Rudolfa Schustera a dnes už nebohého Michala Kováča. Všetci jeho pozvanie prijali. Ako neskôr prezradili, počas štvorchodového menu hovorili o vnútropolitických a zahraničnopolitických otázkach.
Bývalí prezidenti sa za jedným stolom stretli aj rok na to. V roku 2016 už však iba v trojici. Michal Kováč sa kvôli zhoršenému zdravotnému stavu už nedostavil. Jeho manželka Emília však vtedy potvrdila, že ak by mu to zdravie dovolovalo, určite by prišiel. Témou rozhovorov medzi Kiskom, Gašparovičom a Schusterom bola aj vtedy, ako inak, politika. Dominovala najme migračná kríza či dôležitosť zoskupenia V4. Po obede zhodnotili, že vo viacerých veciach spoločnú reč nenašli.
V roku 2017 mal novoročný obed smutný podtón. Andrej Kiska naň pozval už iba Ivana Gašparoviča a Rudolfa Schustera. Prvý slovenský prezident Michal Kováč zomrel pár mesiacov predtým, 13. októbra 2016. „Som veľmi rád, že pokračujeme v tradícii novoročného stretnutia prezidentov. Pravdaže, je mi veľmi ľúto, že už je nás o jedného menej,“ povedal vtedy Kiska. Počas obeda sa hovorilo opäť o politike. Debate dominovali témy sudcov a extrémizmu v spoločnosti.
Vlani trojica počas obeda rozoberala okrem inébo napríklad aj Kiskove vyjadrenia o tom, že Slovensko je mafiánskym štátom. Gašparovič súčasnej hlave štátu tieto slová vyčítal. “Nesúhlasím, že Slovensko je mafiánsky štát. Sú problémy, ktoré treba riešiť, pretože už sú hraničné. Ale takýto prívlastok Slovensku nepatrí,” povedal vtedy Gašparovič a Kiskovi tiež pripomenul dôležitosť vzájomnej spolupráce prezidenta s parlamentom a vládou.
Kritický bol aj Schuster, ktorému sa nepáčilo, že pri rozhodovaní o tom, kto dostane od prezidenta štátne vyznamenania, nedostala príležitosť na svoje slovo aj vláda.