BRATISLAVA – Americký prezident Donald Trump, ktorý sa nedávno stretol s českým premiérom Andrejom Babišom (ANO), 3. mája v Bielom dome prijme aj slovenského predsedu vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD). Dodnes sa však nestretol s českým prezidentom Milošom Zemanom a už je zrejmé, že v čase svojej exekutívy stretnutie s ním nedosiahne ani slovenská hlava štátu Andrej Kiska. V diskusii na Tablet.TV to poznamenal publicista Juraj Hrabko
Z priamo volených slovenských prezidentov tak bude Kiska zatiaľ prvý, ktorý sa nestretol s americkou hlavou štátu. „Je to také malé zaucho pre prezidenta Andreja Kisku, že nedostal pozvanie v čase, keď je v úrade. Na druhej strane, ešte sa tam nedostal ani Miloš Zeman, a to je v úrade dlhšie ako Andrej Kiska,“ povedal Hrabko.
V novembri 2013 prijal vtedajší americký prezident Barack Obama slovenského premiéra Roberta Fica, päť rokov predtým prijal prezident George W. Bush slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča. V marci 2006 navštívil Biely dom premiér Mikuláš Dzurinda, v marci 2005 predseda NR SR Pavol Hrušovský a v apríli 2003 prezident Rudolf Schuster.
Z hľadiska praktického efektu rozhovorov je podľa Hrabka pre amerického prezidenta niekedy jednoduchšie hovoriť s premiérmi, ktorí majú v rukách výkonnú moc štátu. „Výkonná moc je hlavne na premiérovi. Tak, ako bol pred nedávnom v Bielom dome Andrej Babiš, teraz ide premiér Peter Pellegrini,“ poznamenal Hrabko.
Trump nezabúda pripomínať záväzok voči NATO
Podľa bývalého slovenského ministra medzinárodných vzťahov Pavla Demeša nepôjde o zdvorilostnú cestu a celú agendu rozhovoru vopred predrokujú rezorty zahraničných vecí oboch krajín. Podľa premiérovej hovorkyne Patrície Macíkovej partneri posúdia celé spektrum otázok s dôrazom na ekonomickú a obrannú spoluprácu. „Nikto vám presne nepovie, o čom sa bude rokovať. Avšak premiér Pellegrini už povedal, že sa to bude týkať aj zmluvy, ktorú odmieta SNS, ale o ktorej ešte rokuje ministerstvo zahraničných vecí. Ale o tom by asi lepšie mohol hovoriť pán Lajčák, lebo jeho rezort pracuje na príprave tohto stretnutia,“ povedal Hrabko.
Druhá vec je, že hoci Slovensko zvýšilo výdavky na obranu, stále ich podiel na HDP nedosahuje dve percentá, ku ktorým sa štáty NATO zaviazali. „Toto Donald Trump nikdy nezabúda pripomínať. A premiér Pellegrini môže uviesť, že aj my výdavky na obranu zvyšujeme. Americký prezident by mohol oceniť nákup stíhačiek a helikoptér. Mohli sme si vybrať aj iné, ale vybrali sme si americké. A štrnásť moderných stíhačiek, to je dosť veľká zákazka,“ konštatoval Hrabko.
Za prioritne ekonomicky motivovanú označil Hrabko schôdzku slovenského premiéra Petra Pellegriniho a japonského predsedu vlády Šinzóa Abeho. „Netreba zabúdať, že japonský premiér sa stretáva so všetkými premiérmi V4 na ich pozvanie. Je dobre, že sa to robí v Bratislave a túto príležitosť využil náš predseda vlády na bilaterálne rokovanie, ale japonského premiéra prirodzene zaujíma oveľa väčší trh, ako je len ten náš,“ poznamenal Hrabko.
Salvini a jeho nová európska frakcia
Politickú diskusiu pred európskymi voľbami na Slovensku rozdelili názory na avizovanú novú eurofrakciu Európa národov a slobody, ktorú formuje taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Zatiaľ čo podľa Borisa Kollára nová frakcia prináša do Európy hlas zdravého rozumu a chystá sa ju so svojim hnutím Sme rodina nasledovať, Monika Beňová (Smer-SD), Michal Truban (PS) a József Nagy (Most-Híd) ju kritizujú a obávajú sa jej deštruktívneho vplyvu na europolitiku.
„Aj podľa ohlasov, ktoré ste spomínali, vidíme, že strašiak je to veľký. Otázne je, nakoľko bude reálny a akcieschopný. Ja si nemyslím, že získajú až takú veľkú silu. Ale môžem sa mýliť. V rukách to majú tí, ktorí sú proti tejto frakcii. Môžu oslovovať svojich voličov, aby nedali hlas stranám, ktoré sa k tejto frakcii hlásia,“ reagoval Hrabko.
Nagy v Tablet.TV poznamenal, že výsledky eurovolieb vo Veľkej Británii naznačia, či je o brexite rozhodnuté definitívne, alebo ešte existuje šanca na zachovanie Európskej únie v dnešnej podobe. „Nemyslím si, že je táto úvaha reálna. Nevyvodzoval by som z výsledkov eurovolieb, o ktorých ani nevieme, či vo Veľkej Británii budú – a ak nebudú, tak 1. júna v Európskej únii končí – také posolstvá, ako pán poslanec Nagy. Podľa mňa sa z toho nebude dať o druhom referende vyvodzovať nič,“ povedal Hrabko.
Ak Veľká Británia zorganizuje eurovoľby, získa odklad brexitu do 31. októbra, v opačnom prípade sa bude realizovať scenár brexitu bez dohody k 1. júnu. Ak Briti eurovoľby zorganizujú, je veľmi pravdepodobné, že ich bude veľká časť verejnosti vnímať ako dočasné opatrenie, čo vytvorí tlak na nízku volebnú účasť. Na druhej strane, termín slovenských eurovolieb koliduje so široko očakávanými domácimi majstrovstvami sveta v hokeji. „Nemám krištáľovú guľu, ale odhadujem, že to bude Slovensko,“ odpovedal Hrabko na otázku, v ktorom z týchto dvoch štátov očakáva nižšiu účasť voličov.
Nový ukrajinský prezident
Komik Volodymyr Zelenskyj zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb na Ukrajine, v ktorých jednoznačne porazil úradujúcu hlavu štátu Petra Porošenka. Politické signály, ktoré Zelenskyj vydáva, sú zatiaľ ťažko čitateľné. Na jednej strane prisľúbil v kľúčových otázkach pokračovať v politike Petra Porošenka, na druhej strane na rozdiel od doterajšieho prezidenta už Zelenskyj avizoval referendum o tom, či Ukrajinci majú záujem o smerovanie do NATO. Celonárodný konsenzus je totiž podľa Zelenského zatiaľ len na smerovaní do Európskej únie.
„Pán Zelenskyj vyhral drvivým rozdielom. Je to nepopísaný list papiera aj pre mňa. Nemá žiadne skúsenosti v politike. Uvidíme, ako sa bude správať v reálnej politike, ktorá je na míle vzdialená tomu, čo hral v tom seriáli. Reálny život nám ukáže, ako bude viesť Ukrajinu a k čomu sa prikloní. Zatiaľ nemá podporu v parlamente,“ povedal Hrabko. „Pre mňa je to nepopísaný list papiera ešte viac ako pani Čaputová na Slovensku,“ dodal.
„Musí sa spoľahnúť na poradcov a ľudí v pozadí. Ukáže sa, ako moc naloží s novými prezidentmi a ako oni dokážu naložiť s mocou, ktorú získali,“ uzavrel Hrabko.