KOŠICE – Prezident Andrej Kiska napadol podaním na Ústavný súd SR (ÚS) ustanovenie zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Podľa jeho právneho názoru ustanovenie nie je v súlade s Ústavou SR, ktorá garantuje práva občana na zdravotnú starostlivosť a ochranu pacienta. Navrhuje súdu, aby zrušil napadnuté ustanovenia týkajúce sa poplatkov pacientov v ambulanciách pre neústavnosť. Súčasne podal návrh na pozastavenie účinnosti, kým ÚS nerozhodne vo veci samej.
Prezident dnes na tlačovej besede v Košiciach uviedol, že NR SR prelomila jeho veto a zákon napriek jeho výhradám opätovne schválila a 28. marca bol zverejnený v Zbierke zákonov a nadobudol účinnosť. Prezident poukázal na skutočnosť, že zákon je nejednoznačný, zle pripravený a nepredchádzala mu žiadna analýza vyberania úhrad od pacientov. Tento zákon podľa neho spôsobil chaos a vlnu nových úhrad.
“Namiesto zákonom zakázaných poplatkov poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prichádzajú s inými úhradami – a musím, žiaľ, konštatovať, že pri niektorých človeku ostáva rozum stáť. Podľa zverejnených cenníkov by napríklad ľudia mali platiť za nespolupracujúce dieťa, za elektronický manažment, za prevzatie pacienta z inej ambulancie či dokonca aj vtedy, ak sa nedostavia na vyšetrenie. Sumy úhrad sa v niektorých prípadoch pohybujú v desiatkach eur. Som presvedčený, že je povinnosťou štátu zasiahnuť a túto situáciu napraviť,“ povedal Kiska.
Ako uviedol prezident, podanie na ústavný súd považuje za prvý krok k tomu, aby Slovensko dospelo k poriadku pri vyberaní poplatkov v zdravotníctve. “Ak toto podanie pred ústavným súdom uspeje, za druhý logický krok v prospech pacientov by som považoval, aby vláda a parlament presne definovali, vymenovali a ohraničili služby, za ktoré môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti požadovať úhradu. Aby sa urobil poriadok v tom doslova bludisku poplatkov, ktoré dnes na Slovensku máme,“ zdôraznil Kiska.
Pokiaľ ide o samotné podanie na ústavný súd, vysvetlil štyri hlavné dôvody, prečo podľa jeho presvedčenia zákon v ochrane pacientov zlyháva. Ako prvý dôvod uviedol, že parlament v zákone vymedzil niektoré úkony, medzi nimi napríklad aj toľko diskutované prednostné vyšetrenie u lekára, za ktoré nie je možné vyberať úhrady. Lenže zároveň to znamená, že takéto negatívne vymedzenie úkonov umožňuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ľubovoľným spôsobom určovať a spoplatňovať ďalšie úkony. Tu pre nich podľa neho v plnej miere platí – čo nie je zakázané je dovolené a prax absurdných poplatkov už po niekoľkých mesiacoch potvrdzuje, že presne takto sa niektorí poskytovatelia správajú.
Druhý dôvod vidí v tom, že zneužívanie či obchádzanie zlého zákona môže viesť k tomu, že bude neprimerane ekonomicky a sociálne zaťažovať pacientov, čím môže viesť k vytvoreniu reálnych prekážok v rovnakom prístupe k zdravotnej starostlivosti. Do tretice argumentuje, že pacienti na Slovensku sa stali obeťami zle naformulovaného zákona. Nemôžu sa brániť odkazom na jednoznačnú a predvídateľnú právnu normu. Sú podľa neho vystavení v podstate neobmedzeným možnostiam vyberania poplatkov a nepomôže im ani dozor samosprávnych krajov, pretože ich úloha je obmedzená na kontrolu plnenia formalít zo strany lekárov, ako je napríklad zverejnenie cenníka úkonov za úhradu.
Ako štvrtý dôvod prezident uviedol to, že je povinnosťou zákonodarcu chrániť základné právo pacientov a prostredníctvom zákonov čo najpresnejšie definovať, vymenovať a ohraničiť služby, za ktoré môže poskytovateľ požadovať úhradu. Ak takýto zákonný, právne vynútiteľný a predvídateľný mechanizmus neexistuje – a už krátky čas účinnosti zákona ukazuje, že neexistuje – pojem bezplatná zdravotná starostlivosť sa doslova môže v praxi vyprázdniť, konštatoval Kiska. A ústavou garantované práva pacientov zostanú len na papieri, dodal.