Domáce Politika Parlamentné voľby Top

Kiska mal spájať opozičné strany. Dnes im musí vysvetlovať kauzu s pozemkami

BRATISLAVA – Keď Andrej Kiska ešte ako prezident oznámil, že po odchode z paláca má ďalšie politické ambície, mnohí v ňom videli osobnosť, okolo ktorej by sa mohli sformovať opozičné sily v krajine a spoločne vyraziť do ťaženia proti Smeru-SD. Kiska bol medzi ľuďmi obľúbený, vystupoval proti vládnej koalícii a zvádzal boj s Robertom Ficom. On sám sa netajil ambíciou prevziať moc v krajine. S konkretizovaním svojich plánov však vyčkával a dnes síce karty mieša, ale nemusí byť ten, kto ich bude aj rozdávať. 

 

Začiatky pôsobenia politického nováčika v paláci sa zaobišli bez väčších škadálov či pochybení. Kiska si plnil svoje povinnosti najvyššieho ústavného činiteľa, absolvoval cesty po svete aj po vzdialených slovenských regiónoch a medzi ľuďmi sa tešil obľube.

V prvých rokoch tiež fungovala akási tichá dohoda o vzájomnom neútočení medzi ním a Úradom vlády na čele s Robertom Ficom. A to aj napriek tomu, že rozdielne názory na niektoré otázky medzi oboma inštitúciami boli. Ukázalo sa to napríklad pri menovaní ústavných sudcov, keď si Kiska nechcel vybrať z kandidátov, ktorých mu navolil v tom čase Smerom ovládaný parlament. Výraznejšie zaškrípanie medzi Kiskom a Smerom-SD však prišlo až neskôr, keď vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák upozornil na Kiskove časté lety vládnym špeciálom do rodného Popradu. Kiska mal takto na štátne trovy prelietať takmer milión eur.

Skutočne vážny problém však pre Kisku priniesla až kauza jeho rodinnej firmy KTAG. Cez ňu si ešte ako prezidentský kandidát účtoval časť svojej kampane. Započítal si tam však aj položky, ktoré mu daňový úrad neuznal a firma tak musela podať opravné daňové priznania. Z obľúbeného prezidenta sa tak stala osoba, na ktorú časť politikov, ale aj verejnosti začala ukazovať ako na daňového podvodníka.

Kiskove plány v druhej časti jeho funkčného obdobia boli jasné – nezaložiť v budúcnosti stranu ani do žiadnej nevstúpiť. Zdalo sa, že po skončení v prezidentskom úrade sa z politického života stiahne. Nič také sa však nakoniec nestalo.

Andrej Kiska sa rozhodol založiť vlastnú stranu. Zdroj: FB / Za ľudí

Kým Kiska čakal, ostatní sa zariadili

Zlomom v pôvodných plánoch Kisku sa stala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V čase politickej krízy, ktorá v jej dôsledku nastala, viackrát zašiel až na hranu svojich ústavných právomocí. Kládol si podmienky, stretával sa s predstaviteľmi politických strán a výrazné slovo mal nakoniec aj v tom, v akom zložení bude fungovať nová Pellegriniho vláda – bez Roberta Fica. Kiska diktoval tempo.

Nasledovalo už dobre známe vyhlásenie, že iba hlupák nemení svoje názory, pokiaľ sa zmení situácia. Kiska po prvýkrát totiž otvorene prehovoril o svojich ambíciách v exekutíve. Začalo sa hovoriť o tom, že po odchode z paláca buď založí stranu, alebo vstúpi už do nejakej z tých existujúcich. A také, ktoré by o to mali záujem, sa objavili pomerne rýchlo. Ponuku byť jednotkou na kandidátke SaS mu mal dať aj Richard Sulík.

Do Kisku, ako nového lídra opozície, vkladali nádeje mnohí – politici aj verejnosť. A hoci daňová kauza jeho pozíciou mierne otriasla, stále sa tešil obľube. Kiska si mohol vyberať. On sa však rozhodol s predstavením svojich plánov čakať. Jeho politickí súperi však nie a začali konať sami – a hlavne za seba. Na politickej scéne si začali svoje miesto budovať nové politické subjekty – mimoparlamentné strany Progresívne Slovensko a SPOLU – Občianska demokracia.

Keď tak pred rokom v apríli Kiska nakoniec oznámil, že zakladá stranu, veľké nadšenie už nevzbudil a vyslúžil si označenie rozbíjača pravice. Pred sebou mal okrem toho budovanie mena neznámej značky strany Za ľudí. Aj on sám si totiž uvedomoval, že jeho ľudia síce poznajú, no nový politický subjekt si s ním nespájali. To malo mať podiel aj na pomalšom nástupe strany, ktorej istý čas trvalo dotiahnuť sa na konkurentov z PS/Spolu.

Okrem toho ho dobiehala kauza s daňami. Konateľ firmy KTAG Eduard Kučkovský bol obvinený a Kiska za tým videl politiku a jediného muža – Roberta Fica.

S Robertom Fico majú napäté vťahy dlhodobo. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Vojna s Ficom

Vzťahy medzi Kiskom a šéfom strany Smer-SD sú dlhodobo napäté. Obaja sa prvýkrát v priamom súboji stretli v prezidentských voľbách v roku 2014, keď sa z víťazstva nakoniec pre mnohých prekvapivo tešil dovtedy pomerne neznámy podnikateľ z Popradu a Fico ostal “len” premiérom. Podľa zákulisných informácií znášal ostrieľaný politik porážku od nováčika veľmi ťažko. Prvé mesiace po Kiskovom nástupe do funkcie napriek tomu obaja politici proti sebe otvorene nevystupovali. Postupne sa však začali ich vzťahy vyostrovať.

Zásadný zlom mal však nastať potom, ako mal Kiska odmietnuť vymenovať Fica za predsedu Ústavného súdu. Odvtedy sa medzi oboma politikmi rozohrala otvorená vojna. Robert Fico nevynechal príležitosť pripomenúť Kiskove prešľapy s daňami, exprezident zasa začal hovoriť o politickej pomste za odmietnuté vymenovanie na Ústavný súd. Spor ich oboch dostal až na políciu. Dôvodom boli Kiskove tvrdenia, že sa mu mal Fico vyhrážať. V decembri minulého roka bol okrem toho v daňovej kauze obvinený aj sám Kiska.

Keď teda tri týždne pred voľbami vyšlo video proti Kiskovi, týkajúce sa machinácií s pozemkami pod Tatrami, exprezident za ním ihneď videl stranu Smer-SD a Roberta Fica – muža, ktorý ho vraj nenávidí. Kiska dokonca vo veci podal aj trestné oznámenie a z vlastnej iniciatívy sa dostavil na výsluch – aby polícii okrem iného povedal meno smeráckeho poslanca, ktorý za nahrávkami podľa neho stojí. Strana Smer-SD svoju účasť v kauze kompromitujúcich videí Andreja Kisku opakovane poprela a Robert Fico exprezidenta označil za “upoteného pána z Popradu.”

Nič to však nemení na tom, že Kiska musí krátko pred voľbami vysvetľovať, ako to s pozemkami bolo – a to nielen voličom, ale aj potencionálnym koaličným partnerom. Tí sa totiž dožadujú jasnejšieho vysvetlenia.

Zdroj: TASR