Domáce Politika

KDH, PS a Spolu sa nezhodli. Ohľadom otázky politiky v školách sa názorovo líšia

PS, Spolu a KDH sa v otázke politiky v školách názorovo líšia. Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

BRATISLAVA  – Mimoparlamentné strany sa v otázke politiky v školách názorovo líšia. Kým Progresívne Slovensko (PS) tvrdí, že politika do škôl patrí vo všeobecnosti, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je za zákaz politických prednášok pred voľbami. Podľa PS do škôl nepatrí stranícka politika a politická agitácia. Výchova k aktívnemu občianstvu a angažovanosti vo veciach verejných, ktorú chce Progresívne Slovensko podporovať, je podľa jeho hovorcu Ľubomíra Ondrejkoviča v zásade aj o politike.

 

„Stotožňujeme sa so zákazom zneužívania akademickej pôdy na propagáciu politických strán a hnutí a pôsobenia ich zástupcov, ktorým by ovplyvňovali študentov k preferencii konkrétneho politického subjektu. Takúto činnosť však vylučuje aj súčasná platná školská legislatíva. Ustanovenie zákazu politickej činnosti je teda nielenže zbytočné, ale svojím nejasným definovaním vytvára priestor, aby akékoľvek osoby, len preto, že sú členmi strán, boli vylúčené z odbornej lektorskej činnosti, aj keď by výkonom svojej prednášky nesmerovali k propagácii žiadnej strany,” povedala podpredsedníčka PS Irena Bihariová.

Mimoparlamentné KDH považuje za politickú činnosť aj rôzne prednášky, ktoré v školách majú osobnosti verejného života pôsobiace napríklad v mimovládnych organizáciách. „Nepovažujeme za vhodné, ak do škôl chodia na prednášky politici napríklad dva-tri mesiace pred voľbami, ale paušálny zákaz nie je riešením, navyše sa jeho dodržiavanie môže zneužívať. Myslíme si, že riešením by mohol by zákaz politických prednášok napríklad tri mesiace pred voľbami,“ objasnil možné riešenie problému hovorca KDH Stano Župa.

Problém je oveľa zásadnejší

Podľa experta na školstvo mimoparlamentnej strany Spolu – občianska demokracia Juraja Hipša otázka nestojí tak, či pustiť politikov do škôl alebo nie. „Problém sa skrýva inde a je oveľa zásadnejší. Sú naši študenti schopní kriticky sa pýtať politických zástupcov? Vedia politikov v diskusiách podrobiť paľbe otázok a vyspovedať ich, čo si skutočne myslia?” pýta sa Hipš. Ak toto podľa neho nevedia, nepomôžu nám žiadne zákazy. „Ak naučíme deti a mladých ľudí rozmýšľať a klásť otázky, nemusíme sa báť vstupu politikov do tried. Naopak, mnohí by medzi študentov ani neprišli. Lebo kritických otázok sa boja ako čert kríža,” uviedol Hipš.

 Mimoparlamentné KDH považuje za politickú činnosť aj rôzne prednášky, ktoré v školách majú osobnosti verejného života pôsobiace napríklad v mimovládnych organizáciách. Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

Politická náuka do škôl patrí

Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že politická náuka do škôl patrí. Ministerka školstva Martina Lubyová zastáva názor, že propagácia politickej strany či hnutia je v školách neprípustná, no politická náuka, prostredníctvom ktorej si žiaci formujú kritické myslenie a učia sa participovať na verejnom živote, by mala byť súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Lubyová konkrétne poukazuje na návštevy politikov v školách s cieľom získavať mladých voličov či na výzvy cez elektronickú žiacku knižku prejaviť určitý názor.

Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že politická náuka do škôl patrí. Zdroj: TASR / Pavol Zachar

Zakázanie politickej činnosti v školách je súčasťou novely zákona o povinných škôlkach pre všetky päťročné deti, parlament ju schválil na júnovom zasadnutí. Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2021 a okrem zákazu politickej činnosti v školách obsahuje aj zavedenie odpisov z registra trestov pre všetkých pedagógov. Znížia sa tiež kvalifikačné predpoklady rodiča, ktorý bude chcieť doma vychovávať svoje dieťa, z vysokoškolského vzdelania na stredoškolské vzdelanie s maturitou.