Zahraničné Spoločnosť Top

Kde berie muchotrávka červená svoj jed? Vedci to po 50 rokoch odhalili

Muchotrávka červená je asi najznámejšia huba. Zdroj: pixabay

FREIBURG – Vedcom sa podarilo odhaliť, kde sa berie jed v muchotrávke červenej – amanita muscaria. Stalo sa tak po 50 rokoch rôznych dohadov a domnienok.

 

Muchotrávka červená patrí k najznámejším a najkrajším hubám. Býva vyobrazená v rôznych rozprávkových knihách či filmoch. Nie je to však len vďaka jej nezameniteľnej podobe, ale aj vďaka tomu, že je jedovatá. Niektoré národy minulých kultúr, najmä na Sibíri, ju vedome používali kvôli jej halucinogénnemu pôsobeniu. To spôsobuje kyselina ibuténová, ktorú huba obsahuje, presnejšie jej produkt rozpadu – muscimol.

Chemická štruktúra jedu je známa už od polovice 20. storočia, ale ako jed huba produkuje, nebolo doteraz objavené. Tomuto tajomstvu prišiel na kĺb tím vedcov okolo Michaela Müllera a Sebastiana Obermaiera z ” Institut für Pharmazeutische Wissenschaften der Universität Freiburg”. Vedcom sa podarilo identifikovať gény, ktoré dali krásnej hube schopnosť produkovať jed. Vedci svoj objav zverejnili v odbornom časopise “Angewandte Chemie”.

Muchotrávka tigrovaná obsahuje tie isté gény ako muchotrávka červená. Zdroj: wikipedia

Sedem génov

Pri skúmaní celého genetického zloženia muchotrávky našli vedci oblasť DNA, ktorá zahŕňa sedem génov. Tieto gény sa stávajú aktívnymi súčasne za určitých rastových podmienok, čo naznačuje, že slúžia spoločnému účelu. Muchotrávka tigrovaná, ktorá takisto produkuje kyselinu ibuténovú, obsahuje rovnakú oblasť DNA ako muchotrávka červená. Príbuzné druhy húb, ktoré však neprodukujú kyselinu iboténovú, nemajú týchto sedem génov, čo naznačuje spojenie medzi génmi a produkciou jedu.

Aby si overili, že ich zistenia sú správne, zaviedli Müller a Obermaier jeden z génov do modelovej baktérie Escherichia coli (E-coli). Pokus potvrdil, že spomínané gény nájdené v hube sú naozaj zodpovedné za biosyntézu kyseliny ibuténovej.

Potvrdenie desaťročia starej domnienky

Použitím moderných genetických a analytických metód sa vedcom podarilo potvrdiť 50 rokov starú domnienku. “To ilustruje technický pokrok, ktorý veda v posledných desaťročiach dosiahla,” povedal Müller a dodal: “Tiež to ukazuje, ako môžu staré idey inšpirovať dnešný výskum.”

Mohlo by vás zaujímať