Situácia s rómskou menšinou je na Slovensku s obdobím spred štyroch až piatich rokov neporovnateľná. Myslí si to minister vnútra Robert Kaliňák. Iné je to podľa neho hlavne v tom, že rómske osady sa odvtedy zmenili. Za prvý úspech považuje opatrenia, pre ktoré sa stále darí znižovať kriminalitu a účinne proti nej bojovať. “Klesla v mnohých oblastiach a to je podľa mňa dobrý výsledok,” poznamenal. Úspech vidí tiež v zákone o hmotnej núdzi, ktorí Rómom prikazuje odpracovať si určité hodiny na to, aby dostali sociálnu dávku. Situácia sa vylepšuje, poznamenal.
Pri živote podľa jeho slov udržali i zdravotných asistentov v osadách, a to aj napriek tomu, že na to neboli prostriedky. “Zobrali sme naše vlastné prostriedky rezortu z iných aktivít, ktoré robíme, pomohlo nám aj ministerstvo financií. Každý sme našli nejakú rezervu, aby sme ich udržali, pretože zdravotnú osvetu v rómskych lokalitách by robiť mali,” vysvetlil Kaliňák s tým, že si myslí, že spravili naozaj dosť.
Rómsku reformu však označil za jednu z vecí, kde dali príležitosť opozícii, aby sa ukázala, čo vie okrem kritizovania robiť. “Myslím si, že situácia sa zlepšuje, no nehovoriť o tom alebo to zakazovať nie je dobré,” poznamenal. Ako pokračoval, nesmieme pred tým zatvárať oči ako malé deti.
Práve Kaliňákovo ministerstvo vnútra je sprostredkovateľským orgánom pre operačný program Ľudské zdroje na roky 2014 až 2018, cez ktorý budú podporené projekty na začleňovanie Rómov do väčšinovej spoločnosti. Z Bruselu sme na riešenie rómskej problematiky dostali približne 380 miliónov eur.
Rezort vnútra podporí v tomto programovom období z európskych peňazí napríklad projekty zamerané na podporu terénnej sociálnej práce, predprimárneho vzdelávania, zdravotníckej osvety, asistencie pri legalizácii pozemkov, zvýšení finančnej gramotnosti a zamestnateľnosti Rómov. Podporí však i technickú vybavenosť v obciach, kde rómske komunity žijú. Pôjde o podporu projektov zameranú na zlepšenie kvality bývania, rozšírenia kapacity materských škôl, komunitných centier a zlepšenie infraštruktúry.
Jednou z ústredných priorít operačného programu je tiež zvýšiť vzdelanostnú úroveň a zabezpečiť prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu členov rómskych komunít. Investície pôjdu napríklad na činnosť asistentov učiteľa, aktiváciu rodičov rómskych detí, ich spoluprácu s pedagógmi, ale aj na rozšírenie a budovanie kapacít materských škôl.
Významnou aktivitou na začlenenie rómskej menšiny do spoločnosti je i budovanie a podpora komunitných centier, ktoré poskytujú sociálne poradenstvo, nízkoprahové programy pre deti a mládež, ale aj výchovno-vzdelávacie a aktivizačné služby, ako je napríklad doučovanie, tútoring a mentoring. Podľa generálnej riaditeľky sekcie európskych programov rezortu vnútra Rut Erdélyiovej umožnia poskytovať rozsiahlejšie spektrum služieb zameraných na zlepšovanie finančnej gramotnosti a zvyšovanie miery zamestnanosti Rómov, ako by to spravili pracovníci mimo komunity.
Z európskych peňazí určených na riešenie problémov Rómov sa zlepší aj technická vybavenosť obcí. Bežnou realitou je, že stav infraštruktúry v niektorých obciach s rómskou komunitou nespĺňa ani základné hygienické normy a zhoršuje tak kvalitu bývania všetkých obyvateľov. “Ak chceme vzdelávať ľudí, zlepšiť ich pracovné a hygienické návyky, musíme im pomôcť zmeniť aj prostredie, v ktorom žijú. Preto podporíme aj projekty na zlepšenie hygieny bývania vrátane systému odvozu komunálneho odpadu, prístupu k pitnej a úžitkovej vode a tiež k zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnych prehliadok,“ vysvetlil riaditeľ odboru inklúzie marginalizovaných rómskych komunít sekcie európskych programov ministerstva vnútra Roderik Klinda.