BRATISLAVA: Vyriešiť problematickú situáciu na slovenských súdoch, ktoré sú personálne destabilizované v dôsledku nízkeho platového ohodnotenia súdnych úradníkov. Pokúša sa o to minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), ktorý predstavil dlhoočakávaný návrh zákona o štátnej službe pri výkone súdnictva.
Nový statusový zákon má okrem iného nastaviť tarifné platy štátnych zamestnancov na súdoch tak, aby sa zvýšila ich motivácia vykonávať tieto profesie. Gál navrhuje zvýšenie platových taríf o 30 percent. Ďalších 30 percent by potom mohli súdni úradníci, súdni tajomníci, probační a mediační úradníci, justiční čakatelia a asistenti získať po absolvovaní atestačnej skúšky.
Na takéto plošné zvýšenie platov minister podľa materiálu potrebuje 21,1 milióna eur, dosiahnuť ho chce už do 1. januára 2019. Ministerstvo financií pritom pre štátnych úradníkov pripravuje od budúceho roka zvýšenie platov o desať percent. Ako sa postaví k návrhu ministra spravodlivosti, nie je zatiaľ jasné. „K uvedenej veci sa ministerstvo financií vyjadrí v rámci medzirezortného pripomienkovania,“ vysvetlil jeho tlačový odbor.
Samotný Gál je podľa je slov pripravený na rokovania. „Zákon je statusový. Jedna časť sú finančné nároky, keď tu nenájdeme zhodu z ministerstvom financií, budeme rokovať a uvidíme, aký bude výsledok, ale nebudem predbiehať,“ uviedol v stredu (11.7.) po zasadnutí vlády. Minister je pritom pod tlakom odborárov, ktorí zvažujú aj ďalší štrajk, čo pre TASR potvrdila predsedníčka Odborového zväzu justície v SR Ingrid Vrkočová. „Chceme predovšetkým rokovať, ale sme pripravení na štrajk ako na krajné riešenie,“ ozrejmila.
Gál už pred časom charakterizoval, že situácia na súdoch je v súčasnosti neúnosná, keď sa na štátnozamestnanecké pozície v súčasnosti robí už nie výber, ale skôr len nábor. To potvrdzuje aj Vrkočová. „Priemerne je v justícii mesačne stále voľných 50 až 60 miest. Už to ani nevyzerá ako výberové konanie, ale ako nábor, ale v tom nábore nemáte čo ponúknuť,“ priblížila.
Podľa Vrkočovej sa stáva, že sudcovi sa za rok v priebehu roka vystrieda aj šesť ľudí na pozícii asistentky. „V takých podmienkach sa nedá pracovať, týchto ľudí ani nemá kto zaúčať,“ vysvetlila, že takáto personálna kríza má potom priamy vplyv na fungovanie súdov a nízku vymožiteľnosť práva na Slovensku.
Odborári predložený návrh zákona vítajú, aj keď v ňom vidia rezervy. „Vzhľadom k tomu, ako dlho naň čakáme, sme šťastní,“ vysvetlila. Oceňujú, že zavádza kariérny rast súdnych úradníkov, ktorý teraz neexistuje, keďže sa ich plat zvyšuje iba o odpracované roky. Za nedostatok považujú, že ani v prípade presadenia osobitného zákona nebudú mať zaručenú pravidelnú valorizáciu ich zárobkov.
Súčasná vláda sa v toku 2016 v svojom programovom vyhlásení zaviazala, že s cieľom stabilizácie personálneho obsadenia súdov pripraví zákon o justičnej štátnej službe s jasným vymedzením kompetencií zložiek tohto aparátu. S jeho prípravou začala ešte predošlá ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá ho chcela predstaviť už v roku 2017.
Odborári vo februári 2015 zorganizovali jednodňový výstražný štrajk, ktorého cieľom bolo aj zlepšenie ich platového ohodnotenia. Odvtedy sú neustále v štrajkovej pohotovosti a čakajú na výslednú podobu nového zákona. Exministerka Žitňanská presadila, aby mali súdni úradníci v prechodnom období plat zvýšený o 30-eurový mesačný príspevok. Ten mali dostávať aj v priebehu minulého roka.