Spoločnosť Top Zahraničné

Je to len bláznivá hypotéza vedcov? Kolonizácia Ameriky spôsobila globálne ochladzovanie Zeme

Spôsobila globálne ochladzovanie kolonizácia Ameriky? (pixabay)

BRATISLAVA – Dobytie Ameriky v 16. storočí mohlo mať z klimatického hľadiska vážne dôsledky. Zistil to tím vedcov. Podľa nich viedol zánik indiánskej civilizácie na severe a juhu kontinentu k tomu, že sa svetová klíma na storočia ochladila.

 

Najsilnešie zbrane dobyvateľov amerického kontinentu neboli viditeľné. Choroby ako kiahne, osýpky a chrípka zabili počas kolonizácie oveľa viac domorodcov ako zbrane Európanov. 

Historici už dlho vedia, že dobývanie Ameriky sa pre miestne národy väčšinou skončilo obrovským utrpením a genocídou. Ale objav Ameriky v roku 1492 mal aj vážne dôsledky z hľadiska klimatických zmien. Uvádza to vo svojej štúdii výskumný tím z University College London. 

Scenár, ktorý výskumníci zverejnili v odbornom časopise Quaternary Science Review, začína “veľkým vymieraním” domorodých národov. Vedci sa domnievajú, že epidémie, ktoré priniesli na kontinent Európania, vyhladili v priebehu storočia 90 percent pôvodných amerických obyvateľov.

Následne sa zničilo celé poľnohospodárstvo. Polia obrábalo menej ľudí a menej ľudí potrebovalo potravu. Na opustenej poľnohospodárskej pôde začala v 16. storočí rásť vegetácia, ako sú stromy a kríky. Tie absorbovali viac CO2 zo vzduchu, takže obsah skleníkových plynov v atmosfére klesol a Zem sa tak ochladzovala.

Udalosti v Amerike mali tak priamu súvislosť s tzv. “malou dobou ľadovou.” Išlo o obdobie relatívne chladnej klímy trvajúcej od 16. storočia až po obdobie priemyselnej revolúcie. V Európe to bolo obdobie zím plných hladu. Boli to roky, keď aj veľké rieky, ako napríklad Temža, úplne zamrzli. 

Ako husto bola osídlená Amerika, sa presne nevie

Na dokázanie súvislosti medzi zánikom pôvodnej civilizácie v Amerike a globálnym ochladzovaním zhromaždili vedci pod vedením Alexandra Kocha údaje z viacerých zdrojov. Tie potom zapracovali do komlexného výsledku. Ani ten však nemusí byť úplne presný, pretože v znalostiach o rannej koloniálnej histórii Ameriky sú veľké medzery.

Začína to otázkou, koľko ľudí žilo v Amerike predtým, ako Krištof Kolumbus v roku 1492 pristál na tamojšej pevnine. I keď existujú koloniálne sčítania obyvateľov zo 16. storočia, v tom čase už ale bolo tamojšie obyvateľstvo výrazne zdecimované spomínanými epidémiami. Vedci preto vyhodnotili 120 odhadov historikov a archeológov, aby z nich vytvorili najpravdepodobnejšiu priemernú hodnotu.

Inkovia v Andách vybudovali terasy a pestovali na nich zeleninu ako napríklad qiunou. (pixabay)

Tak prišli k odhadu, že pred príchodom Európanov žilo v severnej a južnej Amerike asi 60,5 milióna pôvodných obyvateľov. Pre porovnanie: V Európe v tom čase žilo približne 80 miliónov ľudí. Najhustejšie osídlená bola ríša Aztékov v dnešnom Mexiku a Inkov v západnej časti južnej Ameriky, z ktorých každá mala približne 20 miliónov obyvateľov. V celej severnej Amerike žilo, naopak, iba menej ako šesť miliónov ľudí. 

Využívali poľnohospodárstvo

Najmä vysoko rozvinuté kultúry využívali pred príchodom Európanov poľnohospodárstvo. Na území dnešného Mexika sa nachádzali obrovské polia kukurice a kakaa a umelé kanály, ktoré ich zavlažovali. Inkovia v Andách vybudovali terasy a pestovali na nich zeleninu, ako napríklad qiunou. Príchod Európanov všetko ukončil. 

Populácia so 60-miliónmi obyvateľov klesla na konci 16. storočia pod šesť miliónov ľudí. Imunitný systém domorodcov bol spravidla úplne bezbranný proti patogénom, ako sú chrípka, kiahne alebo osýpky, ktoré sa v niekoľkých vlnách rozšírili po celom kontinente. Vedci odhadujú, že až 56 miliónov hektárov ornej pôdy sa stratilo a opätovne prirodzeným spôsobom zalesnilo. Išlo o ekvivalent rozlohy Francúzska. V dôsledku toho z atmosféry ubudlo sedem miliárd ton CO2. 

Merania v antarktickom ľade potvrdzujú, že v 16. storočí úroveň CO2 v atmosfére naozaj klesla. Pravdepodobne to bolo dôsledkom zvýšenej aktivity rastlín. To podporuje hypotézu o opätovnom zalesňovaní Ameriky. Diskutuje sa však aj o ďalších príčinách globálneho ochladzovania, ako sú vulkanické erupcie a menej intenzívne slnečné žiarenie. 

Tieto faktory ale autori štúdie nepovažujú za rozhodujúce. Počas “malej doby ľadovej” bolo zaznamenaných málo veľkých sopečných erupcií a aj tie dokážu Zem ochladiť v priemere len na pár rokov. Ochladenie podnebia sa preto podľa vedcov nedá vysvetliť bez prevratných zmien v Amerike.