Domáce Politika

Jarjabek je za nižšie dane pre médiá, nie však pre bulvár

Poslanec Dušan Jarjabek je za nižšie dane pre médiá, nie však pre bulvár. Foto: SITA/Marko Erd

BRATISLAVA – Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD) podporuje zavedenie desaťpercentnej dane pre médiá. Hovorí však o potrebe rozdeliť médiá na bulvárne a nebulvárne. “Bulvár si na seba zarobí sám,” povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy s tým, že nižšia dať by sa mala týkať iba ostatných. Ďalší návrh SNS na zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov, naopak, nepodporuje. Vníma ho ako predvolebný.

 

Členka výboru Renáta Kaščáková (SaS) považuje zrušenie koncesií dôchodcom za nesystémový a populistický ťah. “Je to vytrhnuté z kontextu,” uviedla s tým, že sa takéto ekonomické riešenie navrhuje bez akýchkoľvek analýz ekonomických dosahov. Čiastočné vypustenie poplatkov podľa nej prinesie ekonomický výpadok v RTVS. Na margo znižovania DPH poznamenala, že v súčasnosti je potrebné zlepšiť celé podnikateľské prostredie, napríklad odbúrať byrokratickú záťaž a znížiť dane.

V súvislosti s pripravovanou novelou tlačového zákona Jarjabek tvrdí, že verejnosť je nespokojná s tým, ako funguje mediálny priestor. Verejní činitelia podľa neho nie sú chránení pred zásahom do ich súkromného života. “Politik je taký istý človek ako každý iný a má mať tie isté práva,” tvrdí. Namieta, že právo na odpoveď u politikov v súčasnosti nefunguje.

Kaščáková argumentuje tým, že politici už majú právo na odpoveď a viaceré možnosti, ako sa brániť. Zdôraznila, že návrh škrtá to, že sa právo na odpoveď vzťahuje len na neúplné, polopravdivé a klamlivé informácie. Upozornila, že po novelizácii by tak mohol zasiahnuť aj pravdivé informácie. Kaščáková zákon bude vnímať ako “zdvihnutý prst” alebo výstrahu pod hrozbou pokuty. Rovnako tvrdí, že by tak médiá mohli zaplniť opravy a odpovede politikov.

Návrh zákona dáva podľa nej politikom možnosť reagovať aj na pravdivé informácie, ktoré môžu byť pre nich nepríjemné. “Týmto zákonom chcete dať novinárom náhubok,” povedala Jarjabkovi. Ten je s návrhom spokojný, pretože podľa jeho slov vyvolal celospoločenskú diskusiu o mediálnom priestore. “Ja vám skutočne v tejto chvíli neviem povedať, ako my skončíme, čo bude cieľom tohto návrhu zákona. Sme po prvom čítaní. Toto je istý námet, ‘nástrel’,” ozrejmil s tým, že bude nasledovať ďalšia diskusia.

Jarjabek si myslí, že sa aj na vzniku tlačovej rady dokážu dohodnúť s oponentmi. Za otázne považuje, kto bude radu tvoriť a aké budú jej kompetencie. Mala by podľa jeho slov dohliadať na obsah médií, nenávistné prejavy, povinnosť zrušiť anonymitu, nepravdivé informácie a neoprávnený zásah do súkromia. Kaščáková si myslí, že je veľmi tenká hranica pri snahe o objektivitu, vyváženosť a snahe o reguláciu. S Jarjabkom súhlasí v tom, že je dôležité, kto v rade bude. V prípade nominantov politických strán sa obáva regulácie informácií.