JERUZALEM – Izraelský premiér Jicchak Rabin zomrel pred 20 rokmi, 4. novembra 1995. Zastrelil ho počas mierového pochodu v izraelskom Tel Avive židovský pravicový extrémista Jigal Amir.
S jeho menom sa spájajú najväčšie vojenské víťazstvá aj najodvážnejšie mierové projekty Izraela. Spočiatku bol zástancom politiky železnej päste, prepracoval sa však k mierovým riešeniam konfliktov. Po podpise mierových zmlúv v nórskom Osle napríklad povedal: “My, ktorí sme bojovali proti vám Palestíncom, vám dnes hovoríme hlasno a jasne: Už bolo dosť krvi a sĺz. Dosť!”
Jicchak Rabin prišiel na svet 1. marca 1922 v Jeruzaleme a bol prvým premiérom Izraela, ktorý sa v tejto krajine aj narodil. Vyštudoval poľnohospodársku školu, ale od roku 1940 spojil svoj život s armádou.
Spočiatku ako príslušník elitných oddielov židovskej vojenskej podzemnej organizácie Hagana bojoval v izraelsko-arabských konfliktoch. Po vzniku Izraelských obranných síl (1948) zastával významné veliteľské posty. V rokoch 1964-68 pôsobil ako náčelník generálneho štábu, potom z armády odišiel a stal sa diplomatom.
Výrazný úspech dosiahol v bleskovej šesťdňovej vojne v roku 1967, keď dosiahol víťazstvo nad Egyptom, Sýriou a Jordánskom.
Do roku 1973 bol veľvyslancom Izraelu v USA a zaslúžil sa o konsolidáciu vzťahov medzi týmito dvoma krajinami. Po návrate do Izraela v roku 1973 sa aktivizoval politicky v Strane práce. Dostal sa do izraelského parlamentu, Knesetu, a vo vláde Goldy Meirovej zaujal kreslo ministra práce.
Premiérom Izraela sa stal v júni 1974, jeho kabinet sa zameral na posilnenie ekonomiky, riešenie sociálnych problémov a posilnenie izraelskej armády.
S podporou USA dospel Izrael počas svojej vlády k podpisu dohody o uvoľnení so Sýriou (1974), čím sa ukončila jomkipurská vojna – Izrael bol napadnutý Sýriou a Egyptom v roku 1973 počas židovského sviatku jom kipur – a po nej v roku 1975 nasledovala predbežná dohoda s Egyptom, po ktorej došlo v roku 1979 k podpisu egyptsko-izraelskej mierovej dohody.
Opätovne doviedol Jicchak Rabin Stranu práce k volebnému víťazstvu v parlamentných voľbách v roku 1992. S vtedajším predsedom výkonného výboru Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásirom Arafatom si 13. septembra 1993 v Bielom dome vo Washingtone podal ruku a obaja tak spečatili podobu obmedzenej palestínskej samosprávy v rámci dočasnej mierovej dohody, tajne uzavretej v nórskom Osle.
Spoločne podpísali vo Švédsku dohodu o obmedzenej palestínskej samospráve na okupovanom západnom brehu rieky Jordán a v pásme Gazy. Odložili ale rokovania o zásadných otázkach – kto bude mať v správe mesto Jeruzalem, vytýčenie hraníc a možnosť návratu palestínskych utečencov.
Realizátori tohto projektu Jicchak Rabin, vtedajší izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a Jásir Arafat dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.
Mierové aktivity a územné ústupky, ku ktorým dochádzalo na rokovaniach, však rozdelili izraelskú spoločnosť a Rabin za to zaplatil. Jeho vrahom sa 4. novembra 1995 na vtedajšom Námestí kráľov Izraela v Tel Avive stal extrémistický židovský mladík Jigal Amir, ktorý pokladal tieto dohody za zradu národa.
K atentátu došlo po Rabinovom vystúpení na zhromaždení na podporu mierového procesu začatého dohodami z Osla.
Izrael si pripomenul 20. výročie zavraždenia Jicchaka Rabina 26. októbra 2015. Chváloreč na jeho život predniesla na mieste posledného odpočinku bývalého izraelského predsedu vlády jeho dcéra Dalia. Vyslovila poľutovanie nad skutočnosťou, že aj 20 rokov po smrti jej otca, ktorý sa usiloval o nastolenie mieru, dochádza v Izraeli ku krviprelievaniu.