Zahraničné Politika Top

Irán nedbá na varovania. Dráždi USA zvýšeným obohacovaním uránu

Irán oznámil zvýšovanie obohatenia uránu. Ilustračné foto: TASR/AP

TEHERÁN – Vyzerá to tak, že Irán sa nechce nechať zastrašovať varovaniami Spojených štátov. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) včera potvrdila, že krajina obohatila urán viac, ako je uvedené v jadrovej dohode. Zatiaľ, čo sa USA vyhrážajú, Francúzsko vsádza na diplomaciu.

 

Inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) potvrdili, že vedenie v Teheráne obohacuje urán viac, ako mu dovoľuje jadrová dohoda z roku 2015. Overili, že “Irán obohatil urán na viac ako 3,67 percenta”, informoval úrad. Na aký presný podiel štiepneho materiálu islamská republika urán obohatila, viedenská organizácia neuviedla.

Iránske agentúry predtým informovali, že Irán začal urán obohacovať na 4,5 percenta. Krajina tak porušuje hornú hranicu dohody, aj keď len mierne nad povolenú úroveň. Pozorovatelia to preto interpretujú ako nádej, že diplomatické riešenie konfliktu je stále možné.

“Naše zariadenia potrebujú stupeň obohatenia od 1,1 do 4,5 percenta, takže zatiaľ je pre nás úroveň pod päť percent dostačujúca,” povedal hovorca iránskej jadrovej organizácie Behrúz Kamálvandí. Úroveň obohacovania do piatich percent nepovažuje MAAE za nebezpečnú. Hovorca tiež uviedol, že tento stupeň môže v dlhodobom horizonte stúpnuť až na 20 percent.

Americký viceprezident Pence varuje

Americký viceprezident Mike Pence varoval predstaviteľov Teheránu: “Aj naďalej budeme odmietať zhubný iránsky vplyv v regióne a naďalej budeme vyvíjať tlak na jeho ekonomiku. Pod vedením prezidenta Trumpa USA nikdy nepripustia, aby Irán získal jadrové zbrane.”

Tlak ekonomických sankcií sa bude aj naďalej zvyšovať a armáda je pripravená brániť svoje záujmy, občanov a vojakov v regióne, zdôraznil Pence.

Americký prezident Mike Pence varoval Irán. Zdroj: SITA/AP

Čo na to expert?

Po jednostrannom odstúpení USA od viedenskej jadrovej dohody, vedenie v Teheráne pokračovalo v jej dodržiavaní. Prestalo s ním až pred mesiacom. Vláda Spojených štátov na krajinu aj napriek tomu uvalila tvrdé sankcie.

Iránsky expert Ali Vaez pre americkú rozhlasovú stanicu NPR povedal, že podľa neho je krok Iránu relatívne mierny. Jeho schopnosť vyvinúť jadrovú zbraň sa veľmi nezvýšila. Na zhotovenie jadrovej zbrane je potrebné obohatiť urán takmer na 90 percent. Iní iránski odborníci si myslia, že Teherán chce len vylepšiť svoje vyjednávacie pozície pred možnými rozhovormi s USA. Chce tiež donútiť Európanov,  aby sa vzopreli tlaku Washingtonu.

Nádej na diplomatické riešenie

Islamská republika tiež pohrozila aj ďalším čiastočným odstúpením od jadrovej dohody. Zostávajúcim partnerom (okrem USA) opäť stanovil “konečný termín” 60 dní na to, aby uskutočnili opatrenia na záchranu jadrovej dohody. Nový nátlakový krok Iránu by mohol zahŕňať opätovné spustenie jadrového reaktoru v Araku a zvýšenie počtu centrifúg, konkrétne by išlo o obnovenie zariadení IR-2 a IR-2 M. To ostatne potvrdil aj hovorca iránskej organizácie pre jadrovú energiu Behrúz Kamálvandí. Teherán je aj napriek tomu ale stále ochotný rokovať.

“Okno diplomacie zostáva otvorené,” povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Abbás Musáví. Ako dodal Irán dodržiaval zmluvu do minulého mesiaca, ale USA od nej odstúpili už pred rokom a neplnili si žiadne svoje záväzky.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa spolieha na diplomatické riešenie konfliktu. Zdroj: SITA/AP

Čo chce Rusko?

Spojené štáty odstúpili od zmluvy preto, že z ich pohľadu nebude možné Iránu navždy zabrániť vyrábať jadrové zbrane. Okrem toho Washington obviňuje Teherán z podnecovania konfliktov v regióne a šírenia terorizmu. Americká vláda tiež požaduje obmedzenia pre iránsky raketový program. To islamská krajina rázne odmieta.

Rusko chce pracovať na diplomatickom riešení konfliktu. Chce zachovať jadrovú dohodu s Iránom, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre agentúru Interfax. V utorok na okraj stretnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Vysokých Tatrách ruský minister zahraničia Serhej Lavrov uviedol, že nevidí inú možnosť, len aby sa všetci signatári dohody vrátili k plneniu svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody. “Z tejto situácie stále nevidíme východisko okrem toho, že trváme na návrate k základným princípom jadrovej dohody, na vrátení všetkých jej signatárov k plneniu svojich povinností. Prosto, nevidím žiadny iný spôsob,” povedal Lavrov ruským novinárom podľa agentúry Ria Novosti.

Macronov poradca cestuje do Teheránu

V utorok mal do Iránu odcestovať diplomatický poradca francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.  Zdržať sa má aj v stredu. Emmanuel Bonne chce vyjednávať o deeskalácii napätia, informovali médiá. Na konci júla sa má konať schôdzka ministrov zahraničia oboch krajín, ale bez zástupcu z USA.

V stredu sa Rada guvernérov MAAE na mimoriadnej schôdzke vo Viedni radila o vzniknutej situácii.  Na zasadnutí potvrdila, že Irán naozaj obohacuje urán na 4,5 percenta. Informovala tiež o tom, že islamská republika má v súčasnosti k dispozícií 213,5 kilogramu obohateného uránu, pričom jadrová dohoda mu povoľuje vlastniť maximálne 202,8 kilogramu. MAAE pozorne sleduje iránsky jadrový program od začiatku roka 2016 a vo svojich štvrťročných správach stále overuje dodržiavanie nariadení.

USA a Irán spája krvavá história

Počas 40 rokov od islamskej revolúcie sa na strane USA a Iránu nahromadili traumatické skúsenosti. Demonštrácie v rokoch 1978 a 1979 viedli k pádu režimu Mohammada Rezá Šáha Pahlavího, ktorý bol blízkym spojencom Spojených štátov. Ten následne opustil krajinu. 

Odvtedy sa medzi krajinami rozvinulo nepriateľstvo, ktoré sa stalo hlavným faktorom v mocenskom rozložení síl v regióne medzi Blízkym východom a Levantou (Levanta zahŕňa všetky krajiny pozdĺž východného brehu Stredozemného mora). 

Spojené štáty opätovne spomínajú útoky, kvôli ktorým obviňujú Irán z terorizmu:

  • Držanie rukojemníkov na americkom veľvyslanectve v Teheráne v roku 1979
  • Útok na kasárne amerického námorníctva v Bejrúte v roku 1979, ktorý si vyžiadal 241 obetí
  • Útoky šiitských milícií na amerických vojakov po invázii do Iraku v roku 2003
Galéria
Na archívnej snímke je nedokončený ťažkovodný atómový reaktor v Araku 15. januára 2011. Zdroj: TASR/AP
Na archívnej snímke zo satelitu DigitalGlobe má byť údajne iránske zariadenie na obohacovanie uránu. Zdroj: TASR/AP
Na archívnej snímke zo satelitu DigitalGlobe má byť údajne iránske zariadenie na obohacovanie uránu. Zdroj: TASR/AP
navigate_before
navigate_next