Politika Top Zahraničné

Horúca kandidátka na post šéfky eurokomisie. Vo funkcii nemeckej ministerky obrany sa nevyhla kritike

Ursula von der Leyenová je horúcou kandidátkou na post šéfky eurokomisie. Zdroj: TASR/AP

ŠTRASBURG – Štáty Európskej únie (EÚ) včera navrhli, aby sa šéfkou Európskej komisie (EK) stala nemecká ministerka Ursula von der Leyenová. Vystriedala by tak doterajšieho šéfa Jeana-Clauda Junckera. Oznámil to v utorok večer Donald Tusk.

 

Hlavy členských štátov EÚ sa v utorok zhodli, že na post šéfky EÚ by mala zasadnúť Ursula von der Leyenová. To však nestačí. Návrh totiž musí jednoduchou väčšinou schváliť nový Európsky parlament (EP). Keď sa to nestane, môže zavládnuť chaos.

Podľa nemeckého Bildu sa nemecká ministerka obrany preto vybrala do Štrasburgu, aby získala hlasy europoslancov na svoju stranu. Má sa tam stretnúť so šéfom frakcie Európskej ľudovej strany Manfredom Weberom.

Politička so šľachtickými koreňmi

Ursula von der Leyenová sa mala politiku od koho učiť. Jej otec Ernst Albrecht bol dlhoročným predsedom vlády Dolného Saska za CDU. Nádejná kandidátka na predsedkyňu EK žije so svojou rodinou v Hannoveri. Tam si urobila aj maturitu.

Ursula von der Leyen je potomkom baróna Ludwiga Knoopa, obchodníka s bavlnou z Brém, ktorý bol jedným z najúspešnejších podnikateľov Ruskej ríše 19. storočia.

Od roku 1986 je vydatá za profesora medicíny a podnikateľa Heiko von der Leyena, potomka slávnej rodiny von der Leyen z Krefeldu, ktorá sa zaoberala tkaním z hodvábu. Rodina bola v roku 1786 povýšená do pruskej šľachty. Posledná línia rodu doteraz sídli na zámku Bloemersheim.

Pár má sedem detí (narodených v rokoch 1987 až 1999).

Von der Leyenová neskôr už vykročila v otcových šľapajach. V rokoch 2003-2005 bola ministerkou sociálnych vecí, žien, rodiny a zdravia vo vláde v Dolnom Sasku, ktorú viedol Christian Wulff. V roku 2005 v kariére výrazne postúpila. Stala sa už spolkovou ministerkou pre rodinné záležitosti. Túto funkciu zastávala do roku 2009. Do roku 2013 bola ministerkou práce a sociálnych vecí.

Čelí kritike

Od decembra toho istého roka bola Ursula von der Leyenová spolkovou ministerkou obrany. Na tomto poste musela zniesť aj veľa kritiky. Momentálne vyvolalo pobúrenie jej rozhodnutie renovovať výcvikovú plachetnicu Gorch Fock. Náklady sa totiž z odhadovaných 10 miliónov eur vyšplhali na rekordných 135 miliónov eur.

Ďalšou témou, z ktorá má ministerka už dlhšiu dobu vrásky na čele, je vybavenie armády. Príkladom je útočná puška G36, ktorá podľa nemeckých médií nestrieľala presne v extrémnych klimatických podmienkach, čo sa ukázalo pri nasadení nemeckých vojakov v Afganistane a Iraku. 178-tisíc útočných pušiek stálo nemecké ozbrojené sily 180 miliónov eur. Náhrada za zbrane, ktoré sa budú musieť z výzbroje vyradiť, by mala byť známa do konca roku 2020. Predpokladaná suma na nákup nových zbraní sa má zároveň vyšplhať až na takmer 250 miliónov eur.

To ale nie je všetko. Von der Leyenová čelila aj kritike od najvyššieho kontrolného úradu (Bundesrechnungshof) za to, že si jej rezort protiprávne najímal externých poradcov. Aférou sa zaoberá aj parlamentný vyšetrovací výbor.

Ministerka musela naposledy tiež riešiť prípady tragických úmrtí v nemeckej armáde. Pri zrážke dvoch stíhačiek Eurofighter zomrel jeden z pilotov. V pondelok zas pri havárii vrtuľníka zomrela ďalšia príslušníčka Bundeswehru.

Galéria
Stíhačka typu Eurofighter padá po kolízii neďaleko nemeckej dediny Malchow 24. júna 2019. Zdroj: TASR/AP
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker skončí vo svojej funkcii. Zdroj: TASR/AP
Belgický liberálny premiér Charles Michel bude predsedať Európskej rade. Zdroj: TASR/AP
Šéf španielskej diplomacie a zástupca tábora sociálnych demokratov Josep Borrell by mal byť novým šéfom diplomacie EÚ. Zdroj: TASR/AP
Vedenie Európskej centrálnej banky prevezme francúzska pravicová politička Christine Lagardová. Zdroj: TASR/AP
Český europoslanec Jan Zahradil z politickej skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR) reční počas ustanovujúcej schôdze novozvoleného Európskeho parlamentu v Štarsburgu v stredu 3. júla 2019. Zdroj: TASR/AP
Europoslanec Sergej Stanišev z Bulharska bol jedným z kandidátov na predsedu europarlamentu. Zdroj: TASR/AP
navigate_before
navigate_next