BRATISLAVA – Sedmička je pre mnohých šťastné číslo a sedem rokov pôsobili hokejisti bratislavského Slovana v ruskej KHL. Slovenskú extraligu tak sledovali iba ak na internete. Ale insolventnosť, dlhy a finančné suchoty prinútili najslávnejší hokejový klub u nás k návratu domov.
Pre mnohých poníženie či degradácia, pre iných čas na odplatu, splatenie starých restov, nenávisť a čas na urážky všetkého druhu. Tak ako to povedal košický kapitán Dávid Skokan. „Viem, čo ich čaká, a nebude to nič pekné. Preto som sa rozhodol, že na prvý zápas nechám deti doma.“ Práve Košice boli totiž súperom Slovanu v premiérovom zápase extraligy a na východe republiky už pár dni pred zápasom žilo celé mesto mimoriadne sledovaným duelom. Skokanová otvorenosť iba predznamenala, že návrat Slovana do našej extraligy bude pre celé Slovensko nielen mediálnym, diváckym a marketingovým bonusom. Ale aj červeným súknom na krvavé oči všetkým, pre ktorých je Bratislava nepriateľom číslo 1. Špeciálne v Košiciach a okolí. Pritom paradoxne polovica východného Slovenska sa presťahovala na západné Slovensko, množstvo aj Košičanov má autá s bratislavskou značkou a má pri Dunaji trvalý pobyt. No populárny pokrik sku…á Bratislava či Slovan aj tak s radosťou vždy vrieska celý štadión a vždy mu to robí radosť. Veru, staré rany, históriu a rivalitu iba tak ľahko nezmeníš. V športe a najmä v hokeji sú to vždy spojité nádoby. Meno Slovan totiž provokuje, rozčuľuje, zvyšuje adrenalín. Najmä keď posledný slovenský titul pred odchodom do KHL získal Slovan v Košiciach a súčasný generálny manažér belasých Juraj Bakoš pôsobil roky na rovnakom mieste v metropole východu.
Preto bola vo vypredanej košickej aréne elektrizujúca, v úvode aj korektná atmosféra, ktorá namotivovala oba tímy. I keď od sľubovanej pekelnej a divokej mala pekne ďaleko. Hneď na úvod sezóny videli diváci slušný hokej, aj keď za Slovan nastúpili iba štyria hráči, ktorí hrali v minulej sezóne KHL. Tím navyše nastúpil bez kanadského brankára Barryho Brusta a útočníka Mareka Viedenského. Špeciálnu príchuť mal duel pre brankára belasých Vladislava Habala, ktorý prišiel do Bratislavy z Košíc, kde odchytal tri sezóny. Na druhej strane bol v klietke domácich Andrej Košarišťan, ktorý dostal prvý gól aktuálnej sezóny. V 11-tej minúte v presilovke od Martina Štajnocha. Celkovo bol v prvej tretine Slovan lepším tímom a stav 1:0 bol zaslúženým vyjadrením hernej dominancie belasých. Čo platilo aj v druhej tretine. Slovanisti boli rýchlejší, kombinačnejší, dôraznejší, zohratejší, čo prekvapilo najviac. Druhý gól Radovana Bondru v 30-tej minúte preto takmer úplne umlčal stoporené košické tribúny. O bezmocnosti východniarov svedčí aj nevyužitá 90 sekundová presilovka o dvoch hráčov, ktorá iba podčiarkla bezmocnosť domácich.
V tretej tretine sa už pod plynulosť hry výrazne podpísala ľadová plocha, ktorej kvalita bola mizerná a hrboľatý povrch poriadne precvičil nervovú sústavu hráčov, trénerov aj divákov. Aj preto jediné, k čomu sa Košičania v záverečnom dejstve dopracovali, bola iba žŕdka Martina Beluša. Inak to bola iba ich jalová snaha dať gól. Veď nevyužili žiadnu presilovku a to ich mali k dispozícii sedem. Až 5 minút pred koncom Michal Chovan zrušil čisté Habalovo konto a do hľadiska aj na košickú striedačku sa vrátil mierny optimizmus otočiť stretnutie a získať prvé tri body. Napokon im to nebolo nič platné. Košiciam nepomohla ani minútu a pol trvajúca hra bez brankára. Navyše 15 sekúnd pred sirénou chytil Habal nemožné po Belušovej strele.
Slovan tak začal v extralige tak, ako ju pred siedmymi rokmi skončil. Triumfom v Košiciach. Víťazstvo 2:1 je pre Slovan sladké a premiéra tak vyšla aj trénerovi Romanovi Stantienovi. “Vstup do súťaže je vždy ťažký. Zápas bol od začiatku do konca vyrovnaný, fantastický výkon predviedol náš brankár a podali sme výborný kolektívny výkon. Chalani perfektne blokovali strely, pomáhali si, čo je veľmi pozitívne.” Naopak Peter Draisaitl mal po stretnutí náladu pod psa. Prehrať prvý zápas sezóny, doma a so Slovanom, to je pre Košice ťažký direkt. “Myslím si, že Slovan dnes hral veľmi skúsene. My sme veľa hrali okolo ich nebezpečného územia, ale nemali sme plán B. Brankár Habal videl každú strelu, často sme nemali pred bránkoviskom žiadneho hráča. S tímom som spokojný. Takéto zápasy ako proti Slovanu sú to, čo potrebujeme, aby sme sa mohli posunúť ďalej.”
