Banská Bystrica Banská Štiavnica Domáce Kremnica Levice Regióny Top Žarnovica

História tohto nášho mesta siaha až do doby kamennej. Banská Štiavnica mala aj vlastnú výzvednú službu

Banská Štiavnica je banským mestom, aké na Slovensku, ale aj široko ďaleko navôkol, zrejme historicky, ani krásou stredovekých stavieb, nemá páru. Zdroj: Archív

BANSKÁ ŠTIAVNICA – Krásavica ležiaci v srdci Štiavnických vrchov. Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Je krásna a magická, ako historický stredoveký celok. Oficiálne listiny hovoria o jej vzniku v roku 1156, ale najstaršie známe dôkazy o osídlení v jej oblasti pochádzajú už z doby kamennej. Navyše, v roku 1993 bola spolu so Spišským hradom a jeho okolím a tiež Vlkolíncom zaradená do zoznamu svetových kultúrnych pamiatok UNESCO.

 

Najstaršie dôkazy o osídlení oblasti Banskej Štiavnice pochádzajú z doby kamennej. Už ľud tejto kultúry sa pravdepodobne zaoberal baníctvom, hoci hlavnou surovinou tohto obdobia bol kameň. Štiavnický región zrejme vďačí za svoje objavenie výskytu drahých kovov a železnej rudy, ktorú Kelti najviac využívali. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politiky uhorského kráľovstva. Územie formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi. Za prvý hodnoverný písomný prameň o Banskej Štiavnici sa dnes pokladá listina z roku 1217. Podľa nej sa Komes Alexander z rodu Hunt-Poznanovcov vzdal hodnosti hlavného kráľovského pivničiara. Ako náhradu dostal od kráľa 300 hrivien (1 hrivna = 0,24554 kg) striebra z bane. V ďalšom prameni, ktorým je listina z roku 1228, je územie uvedené ako strieborná baňa. Mestské privilégium – základná výsadná listina – bolo Banskej Štiavnici udelené ešte pred vpádom Tatárov, najneskôr v roku 1243-44.

Banská Štiavnica na historickej rytine z roku 1760. Zdroj: archív

Mestské právo už v 13. storočí

Z pohľadu významu Banskej Štiavnice je pravdepodobné, že kráľ Belo IV. jej udelil mestské výsady v rovnakom období ako Trnave. Najstaršie vyhotovenie mestského a banského práva sa nachádza v tzv. Druhej mestskej knihe Banskej Štiavnice. Zapísanie práva v mestskej knihe sa viaže s rokom 1466. Posledná analýza zachovaných textov dokázala, že Banská Štiavnica mala mestské a banské právo už v časoch kráľa Bela IV. (1235-1270). Správy o obyvateľoch pochádzajú z II. polovice 13. storočia a podľa mien to boli kolonisti alebo ich potomkovia. Prichádzali z alpských krajín a Saska. Ťažiari pochádzajúci z Tirolska a Nemecka sa tešili osobitnej priazni panovníkov. Najchudobnejšiu a najpočetnejšiu vrstvu tvorili domáci obyvatelia. K nim patrili i banskí robotníci z nemecky hovoriacich krajín.

Medzi vzácne archeologické kúsky, ktoré si môžu pozrieť návštevníci Starého zámku, patria aj tieto nálezy Andreja Kmeťa z pohoria Štiavnické vrchy datované do rokov 1200-800 pred Kristom. Zdroj: Glob.sk / juh

Vývoj mesta ovplyvnila šľachta

Najzámožnejší obyvatelia – ťažiari, sa usádzali v strede mesta. Nepúšťali medzi seba príslušníkov iných národností. Medzi mešťanov sa do 16. storočia neprijímali Maďari a Slováci. Funkciu richtára obsadzovali predstavitelia najmajetnejších vrstiev. Od roku 1424 sa stredoslovenské banské mestá stali vénnym majetkom uhorských kráľovien. V 15. storočí prebiehal zápas o trón a nárast moci šľachty, čo ovplyvnilo i vývoj mesta. Roku 1424 Žigmund Luxemburský daroval stredoslovenské banské mestá manželke Barbore. Nadchádzajúci rok oslobodil banské mestá od platenia mýta a poplatkov pri dovoze tovaru. V roku 1461 kráľ Matej I. oslobodil Banskú Štiavnicu od platenia mýta a cla za dovoz potravín, vína, rýb a obilia.

V jednej z reprezentačných miestností, kde sa usporadúvajú aj svadby, sa nachádzajú veľké obrazy cisárovnej Sissi a jej manžela cisára Františka Jozefa I. Zdroj: Glob.sk / juh

Rod Turzovcov a Banská Štiavnica

V časoch zlej hospodárskej situácie v kráľovstve podnikaví Turzovci využili ťažkosti kráľovského dvora. Vladislav II. na úhradu nárokov kráľovnej Beatrix prevzal od Turzovcov pôžičku 200 000 zlatých. Do zálohu im dal Kremnickú banskú a mincovú komoru a banské mestá. Hoci Turzovci voči mestám tvrdo uplatňovali svoj vplyv, zaslúžili sa aj o rozvoj baníctva, hutníctva a mincovníctva. Pri spracovaní zlata a striebra sa pociťoval nedostatok olova. Pohotovo zareagoval Ján Turzo, ktorý v októbri 1495 ponúkol dodávať olovo za vraj výhodnú cenu pre mesto. Turzovci sa stali výhradnými dodávateľmi a zvyšovali ceny, až sa Banská Štiavnica zadĺžila. Až kráľovná Mária zbavila banské mestá povinnosti skladania sľubu vernosti Turzovcom. Povstanie baníkov v roku 1525 -1526 ukončilo pôsobenie Turzovcov v meste. V prvých dvoch desaťročiach 16. storočia bola v krajine zlá situácia spôsobená výdavkami na protitureckú obranu i potlačením masového povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu.

„Klopačka“ bola budova, v ktorej veži bola drevená doska a na ňu sa klopalo. V renesančnej stavbe sídlila aj pokladnica baníckeho bratstva, ktorá pomáhala vdovám a sirotám po baníkoch. Na prízemí bol žalár pre baníckych rebelov. Zdroj: Glob.sk / juh

Systém obrany proti Turkom

V auguste 1541 turecký sultán obsadil Budín, čím chcel vytvoriť priestor pre ďalší postup tureckých vojsk smerom k banským mestám. Hlavná pozornosť Turkov sa sústredila na sedem známych banských miest – Pukanec, Nová Baňa, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica, Ľubietová a Banská Štiavnica. Po porážke pri Sečanoch sa zvýšila možnosť regiónu a 14. mája 1564 sa v Banskej Štiavnici prijal vojenský poriadok so 14-timi bodmi ako základný predpis organizácie obrany. Magistrát Banskej Štiavnice sa po prvých správach o tureckých prepadoch rozhodol mesto opevniť a na štyroch miestach uzavrieť bránami na prístupových cestách od Pukanca, Šiah, Krupiny, Zvolena a Žarnovice. Strediskom obrany sa stal pôvodne farský kostol Panny Márie, dnešný Starý zámok, prebudovaný v rokoch 1546-1559 na pevnosť. Tu sídlil mestský kapitán, posádka i zbrojnica.

Starý zámok alebo stredoveký hrad je pôvodne románska bazilika z 13. storočia, ktorý má takmer všetko, čo mnohé stredoveké hrady nemajú. Vlastný kostol, stredovekú baziliku, vlastný stredoveký cintorín, charakter protitureckej pevnosti a zároveň aj nádherné gotické nádvorie a miestnosti pre urodzených. A ani sa niet čomu diviť. Dnešný tzv. Starý zámok bol vo svojej veľmi dlhej histórii veľakrát prestavovaný do novej funkcie. Zdroj: Archív

Kritická situácia a podriadenosť

V 16. storočí začali Habsburgovci presadzovať v baníctve centralizačný princíp. Jeho nástup spomaľovala kráľovná Mária, ktorá len pod nátlakom odovzdala svojmu bratovi Ferdinandovi I. v roku 1548 vénny majetok. Banské mestá sa tým dostali pod priamy vplyv Viedne. Bol vytvorený riadiaci úrad pre baníctvo, hutníctvo a mincovníctvo v Uhorsku – Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici. Vyskytol sa pokus raziť mince v Banskej Štiavnici, čo však panovnícky dvor Rudolfa II. nepodporil. Začiatkom 17. storočia sa končila vojna s Turkami. Od začiatku roku 1605, až po uzatvorenie mieru v júni 1606, bola Banská Štiavnica jedným z cieľov Bočkajovcov. Neustále hrozby Turkov a Martalovcov, ako i stavovské povstania, dostali Banskú Štiavnicu do kritickej situácie.  Mesto kvôli zlej hospodárskej situácii ťažko plnilo záväzky v obrane banských miest a na jar 1654 sa Martalovcom podarilo zajať mnohých Štiavničanov.

Nový zámok, ktorý je akousi ikonou siluety mesta, pochádza zo 16-teho storočia. V skutočnosti je to, čo stojí na Fraunbergskom kopci, protiturecká pevnosť a tzv. vartovka zároveň. Nachádza sa tu nielen výstava rozličných zbraní z protitureckých bojov, brnení a iných vojenských pomôcok, ale aj kus hasičskej histórie. Zdroj: Glob.sk / juh

Spory medzi vierovyznaniami

Od polovice 17. storočia musela Banská Štiavnica prekonávať spory v otázkach vierovyznania a cirkevného majetku. Príchod pátrov jezuitov do mesta s väčšinou obyvateľstva evanjelického vyznania vyvolal spory s katolíkmi. Roku 1678 Imrich Tököli žiadal od Banskej Štiavnice vyjadrenie poslušnosti, peniaze a odchod jezuitov z mesta. Začiatkom novembra 1678 pri Handlovej cisárske vojská porazili kurucké vojská Tököliho. Asi dva mesiace na to sa do mesta vrátili jezuiti. Kuruci v apríli 1679 vyrabovali Banskú Štiavnicu, preto sa mestská rada rozhodla opevniť Nový zámok a postaviť múry v blízkosti Klopačky a Pražovne. V roku 1682 sa však Banskej Štiavnice zmocnili Tököliho kuruci a evanjelici získali späť všetky kostoly. Rozhodujúca bitka pri Viedni v septembri 1683 skončila porážkou Turkov a znamenala aj koniec pre Tököliho. Do mesta sa vrátili jezuiti a v 17. storočí začalo v meste prevažovať slovenské obyvateľstvo.

Neprehliadnuteľnou zaujímavosťou Banskej Štiavnice je krásna a zaujímavá baroková Kalvária, ktorú tvorí 23 objektov umiestnených v nádhernej prírode Štiavnických vrchov. Zdroj: archív

Mohutné protesty a štrajky, ale aj mor

Povstanie Františka Rákociho (1703 – 1711) sa Banskej Štiavnice dotklo v pracovnej i duchovnej sfére. Sám Rákoci upozorňoval na dodržiavanie slobody vierovyznania a po jeho povstaní jezuiti opäť opustili mesto. Rýchly postup Rákociho vojsk znamenal, že Banská Štiavnica sa v októbri 1703 vyhlásila za prívrženca Rákociho, ktorého velitelia a komisári, ale i cisárske vojská od mesta požadovali odmeny a dary, čím sa vyčerpalo a ocitlo v hlbokej zadĺženosti. Banská Štiavnica sa z finančných problémov dostala až koncom 20-tych rokov 18. storočia. Baníci začali v roku 1707 protestami a štrajkami prejavovať nespokojnosť s podmienkami práce a mzdami. Pri štrajku na Vindšachta bolo zastrelených 11 ľudí. V roku 1710 oblasť stredoslovenských banských miest postihol mor. Prístupové cesty k Banskej Štiavnici boli v rámci bezpečnostných opatrení uzatvorené. Trhy boli zakázané, nežiadúce osoby z mesta vyhostené a každý mešťan musel platiť daň proti moru. Na pamiatku obetí moru bol postavený Morový stĺp, ktorý neskôr nahradilo súsošie sv. Trojice.

Atmosféru tohto jedinečného mesta postaveného do kopca dopĺňa nádherná baroková Immaculata – Morový stĺp alebo stĺp Sv. Trojice, po ktorom je námestie aj pomenované. Zdroj: Glob.sk / juh

Návštevy významných monarchov

V polovici 18. storočia sa baníctvo opäť stávalo rentabilným. Príjmy z neho boli okolo 20 000 zlatých ročne. Banská Štiavnica sa začala opäť rozvíjať a v osemdesiatych rokoch 18. storočia bola počtom obyvateľov tretím najväčším mestom v Uhorsku. Manžel cisárovnej Márie Terézie – František Lotrinský – navštívil Banskú Štiavnicu v júni 1751. Ich deti Jozef a Leopold do mesta zavítali v júli 1764. Jozef, syn Márie Terézie, navštívil už ako cisár Banskú Štiavnicu v roku 1783. Vzácne panovnícke návštevy umocnili význačné postavenie mesta, ktoré  prežívalo svoj zlatý vek. V rámci Uhorska získala prvenstvo v oblasti baníctva, hutníctva, školstva či vedy. V máji 1806 mesto zachvátil požiar, pri ktorom horelo 85 domov. V roku 1831 mnoho obyvateľov mesta vyhubila tzv. ruská cholera. Región Banskej Štiavnice napadli v roku 1849 cisárske vojská z viacerých smerov. V čase od 6. do 8. júla 1852 mesto navštívil cisár František Jozef I., ktorý počas návštevy riešil situáciu nespokojných baníkov. Uväznených rozkázal prepustiť, nariadil vyplácať mzdy v dvojtýždňových termínoch. Zavedením dočasného zriadenia verejnej správy v októbri 1849 sa skončila doba slobodného kráľovského banského mesta.

Sláva Banskej Štiavnice nespočívala iba na bohatstve jej podzemia, ale aj na sláve Baníckej akadémie. Zriadila ju v roku 1762 Mária Terézia ako prvú univerzitu svojho druhu na svete a zhromaždila v nej špičkovú vedu a techniku tej doby. Budovy akadémie obklopuje nádherná botanická záhrada, kde sú domáce aj cudzokrajné dreviny, z nich medzi najzaujímavejšie patria sekvojovce mamutie a céder. Zdroj: Glob.sk / juh

O pastierovi a dvoch jaštericiach

Niet azda starobylého mesta, ktoré by nemalo svoju povesť. Svoju má i Banská Štiavnica, ktorej vznik je spojený s jašteričkami, ktoré jej predurčili bohatstvo a veľkú slávu na dlhý čas. Tie samotné sa už nachádzajú aj v jej erbe, kde sa na slnku skvejú dve – jedna strieborná a druhá zlatá. Udalosť, ktorá naplno zmenila život kraja pod Sitnom, sa stala už pradávno. V dobe, keď kraj ešte pokrývali husté lesy a lúky, a osád bolo v regióne napočítať na prstoch jednej ruky. Žil tu pastier menom Ján, ktorý so svojimi ovečkami chodil každé ráno na pašu. Tak ako stále, i v jeden deň si vytiahol píšťalku a začal si na nej veselo vyhrávať. Keď sa zatúlal vysoko na stráň, ďaleko od svojej rodnej osady, tešil sa z nádhery, ktorú mu poskytovalo okolie. Sadol si na skalu a vychutnával si všetko navôkol, keď zrazu na náprotivnom kameni zbadal dve jašteričky vyhrievajúce sa na slniečku. Neboli to však obyčajné jašteričky, ale podivuhodne sfarbené, jedna akoby do zlata, druhá do strieborna. Keď si ich chcel Janík bližšie obzrieť, schovali sa mu pod skalu, no jeho zvedavosť mu pomohla balvan odvaliť. To, čo uvidel, zmenilo históriu celého kraja. Pod kameňom sa totiž ukrývala obrovská hruda zlata. Jašteričky sa o ňu museli akoby ošuchnúť a tým ju premeniť na zlato. Natešený pastier tú príhodu všetkým rozpovedal. Chýr sa rozniesol skutočne rýchlo a z každej strany sa začali zbiehať ľudia, ktorí na mieste začali ryť a kopať až kým nevykopali šachty, pri ktorých následne vznikli celé osady a bane. Vďaka nájdenému bohatstvu sa postavili nádherné domy, kostoly i školy a vzniklo tak bohaté a slávne mesto hrdo nesúce názov Banská Štiavnica.

 

Mohlo by vás zaujímať:

 

Galéria
Starý zámok ponúka aj maketu oltára Majstra MS z roku 1506, ktorý očarúva svojou eleganciou foriem, farebnou harmóniou, mysterióznosťou, stvárnením biblických námetov v jedinečnej ikonografickej skladbe a vysokým umeleckým štýlom. Jeho tvorba spadá do zlatého obdobia Banskej Štiavnice. Zdroj: Glob.sk/juh
Na Starom zámku si môžu návštevníci pozrieť aj originály reliéfov z malých kaplniek na Kalvárii, ktorá je jedným z ďalších lákadiel Banskej Štiavnice. Zdroj: Glob.sk/juh
V priestoroch bývalého presbytéria Starého zámku môžu návštevníci nájsť aj originálne sochy z Morového stĺpa sv. Trojice. Zdroj: Glob.sk/juh
Najstarším objektom v Starom zámku je bývalý farský Kostol Panny Márie. Spolu so susedným karnerom sv. Michala ho postavili v 13. storočí ako trojloďovú románsku baziliku. Zdroj: Glob.sk/juh
V Novom zámku môžu návštevníci okrem rozličných historických zbraní z bojov s Turkami vidieť aj oblečenie osmanského janičiara (vľavo) a uhorského vojaka. Zdroj: Glob.sk/juh
Vzácne sú aj faximílie výstražného listu budínskeho Agu Aliho z Osmanskej ríše obyvateľom dediny Strelníky. Zdroj: Glob.sk/juh
Týmito zbraňami a inými potrebnými vecami na existenciu disponovali vojaci v cisárskej strážnici na Novom zámku v Banskej Štiavnici. Zdroj: Glob.sk/juh
Nielen v budove Bergerichtu (vpravo), kde sídlil bývalý Banský súd a teraz je tam Mineralogická expozícia s vyše 400 druhmi minerálov z celého sveta, sa nachádzajú krátke, ľahko dostupné štôlne, ale aj niektorých priľahlých domoch na Trojičnom námestí. Zdroj: Glob.sk/juh
Vo Viacerých domoch na námestí sv. Trojice sa nachádzajú krátke niekoľko desiatok metrov dlhé a ľahko dostupné štôlne. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníci Banskej Štiavnice by nemali obísť ani tento dom, v ktorom žila Marína Pischlová, vyd. Gerzsöová (1820-1899), ktorej Andrej Sládkovič napísal v roku 1846 báseň. Tá je dodnes najdlhšia ľúbostná báseň na svete. Báseň Marína je zapísaná ako oficiálny svetový rekord vo World Record Academy. V dome je pre turistov zriadená aj Banka lásky. Zdroj: Glob.sk/juh
Súčasťou Domu Maríny, kde sú napríklad Hovoriace obrazy či unikátny láskomer je „lavička lásky“, kde si zaľúbenci zámkami navždy navzájom pre seba zamykajú svoje srdcia. Zdroj: Glob.sk/juh
Zaujímavá je aj výstava hlinených fajok „Štiavničiek“ s originálnymi strojmi, na ktorých ich vyrábal majster Karol Zachar. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next