BRATISLAVA – Štefan Harabin prehral. To hovoria výsledky sobotňajších volieb, samotný exkandidát na prezidenta však tvrdí niečo iné. Od ohlásenia svojej kandidatúry vravel, že “ide vyhrať,” svoju porážku nepriznal ani po zrátaní takmer všetkých hlasov. Novinárom vysvetľoval, že ho vlastne nepochopili. Seba vyhlásil za víťaza.
Nebolo to pritom po prvýkrát, kedy si Harabin nechcel priznať porážku. Keď po dlhých rokoch “panovania” na Najvyššom súde nebol po tretíkrát zvolený za jeho predsedu, zo Sobraniec odkázal niečo podobné, ako hovoril v sobotu. „Ja som prehral? Veď som mal najviac hlasov. Ja som vyhral,“ poukázal okamžite na to, že v hlasovaní získal šesť hlasov. Síce najviac, no na to, aby stál na čele justície potreboval 10 hlasov. Dnes poukazuje na to, že získal viac percent ako napríklad ostrieľaný politik Béla Bugár.
Slovo prehra však v jeho slovníku nie je. Práve preto v sobotu v noci otočil. Z ničoho nič začal tvrdiť, že on po celý čas chcel vyhrať voľby, nie však tie tohtoročné, ale až budúce – zrejme tie o 5 rokov.
Jeho kampaň bola veľmi suverénna, plná silných slov a množstva sľubov. Na svojom autobuse “Harabiňák” cestoval do množstva malých miest a dedín na celom Slovensku. V množstve navštívených malých obcí ho netromfne nikto, možno aj preto všetci do poslednej chvíle čakali, či sa v druhom kole predsa len neocitne. Nestalo sa tak.
Rokovať nechcel
Jeho voliči mu vyčítali, že sa nedohodol s Marianom Kotlebom. Obaja reprezentujú antisystémových voličov a práve preto zaujali rovnakú cieľovú skupinu. Keby sa boli títo dvaja kandidáti dohodli, zrejme by sa pohodlne jeden z nich dostal do druhého kola. Štefan Harabin však rokovania s ĽS NS odmietol. Strana mu údajne ponúkala, aby kandidoval za ich stranu alebo aspoň s ich podporou. Kontroverzný sudca to však odmietal. Po celý čas tvrdil, že on nie je politik.
Ešte pred pár mesiacmi sa pritom špekulovalo, či Harabin a Kotleba len nehrajú svoje politické hry. Novinári sa ich pýtali, či sa jeden v prospech druhého nevzdajú. Nakoniec sa tak nestalo, práve naopak, hlasy nespokojných voličov sa začali štiepiť. Tábory Harabina a Kotlebu začali medzi sebou viesť boj, kandidáti začali jeden druhého označovať za “zradcu” a čoraz viac sa voči sebe vyhraňovali. Zrejme to však oboch kandidátov stálo postup do druhého kola.
Štefana Harabina pritom nemožno nazvať extrémistom. Hoci sa o ňom hovorilo ako o antisystémovom kandidátovi, odborníci ho označujú skôr ako reprezentanta nespokojných voličov, ktorí sú často o niečo umiernenejší ako zástancovia Kotlebu. Keďže sudca Najvyššieho súdu bol ministrom spravodlivosti ešte ako nominant Vladimíra Mečiara, práve označenie “mečiarovec” mu prischlo. Exkandidát sa nikdy náklonnosťou k Mečiarovi netajil. V predvolebných debatách ho označil za “najlepšieho premiéra”, akého Slovensko kedy malo.
Kontroverzného sudcu však sprevádzali počas kampane aj jeho rozhodnutia z minulosti. Udeľovanie odmien svojim podporovateľom a disciplinárne konania voči kritikom, kontroverzné rozsudky ale aj veľmi tvrdé slová voči imigrantom. Všetky tieto faktory slúžili Harabinovým odporcom, no pomáhali aj jemu samému. Na svojom webe označil články o jeho kontroverznej minulosti za “mediálne lži” a problém tým považoval za ukončený. V debatách kritiku voči svojej osobe označoval za útoky na národ, na samostatnosť a suverenitu Slovenska.
Téma číslo jeden
Práve Harabinove kontroverzné rozhodnutia ale aj Mečiarom poznačená minulosť spustila predvolebné debaty o tom, čo ďalej, medzi Zuzanou Čaputovou a Róbertom Mistríkom. Obaja kandidáti sa celé týždne dohadovali na tom, kto sa v prospech koho vzdá. Hlavným argumentom bol práve Harabin a to, aby sa do druhého kola nedostal “kandidát extrému.” Napokon sa tri týždne pred voľbami Róbert Mistrík vzdal v prospech Zuzany Čaputovej.
Harabinovi sa v tohtoročných voľbách podarilo osloviť 14,35% voličov (307 823). Nejde teda vôbec o zanedbateľné číslo. Na druhé miesto to nestačilo, v jeho prípade boli prieskumy agentúr pomerne presné. Hoci jeho boj o palác nateraz skončil, svoju poznateľnosť opäť o niečo zvýšil. Počas volebnej noci hovoril, že “to zvládol sám len so svojou rodinou”. Tá mu skutočne veľmi pomáhala a pravdou je tiež fakt, že Harabin počas kampane nevyužíval billboardy. Namiesto toho využíval internet, svoj autobus “Harabiňák” a peniaze investoval najmä do svojich ciest do regiónov.
Potenciál 14,35% nie je málo. Najmä preto, že okrem Kotlebu s 10% ostatní kandidáti výrazne pohoreli. Novinári sa tak právom zaujímali o to, čo Harabin svojim voličom ponúkne v budúcnosti.
Do politiky sa však vraj nechystá. Nie preto, že by to jeho voliči neocenili ani preto, že by nemohol uspieť. Sám sa totiž vyjadril, že preňho by parlamentná politika znamenala kariérny pokles. Jediné miesta, kde má záujem uplatňovať sa je post hlavy štátu, miesto na Ústavnom súde, súde v Luxemburgu alebo na súde v Štrasburgu.
Môže zostať na súde?
Nateraz chce Harabin zostať na Najvyššom súde. Otázkou však je, či po prehratých voľbách môže svoju funkciu vykonávať skutočne objektívne a nestranne. Túto otázku verejne položila aj Zuzana Čaputová. Povedala, že podľa sudcovskej etiky by sa nemal vrátiť späť na Najvyšší súd. “Kto je pani Čaputová?” spýtal sa posmešne Harabin.
Podľa emeritného sudcu Ústavného súdu Jána Drgonca však nič nebráni tomu, aby Harabin svoju funkciu vykonával aj naďalej. “Je to v poriadku, v poriadku by to nebolo, ak by sa prezidentom stal a zostal by tam aj tam,” povedal pre Glob.sk. Zároveň upozornil, že takéto prípady tu už boli a pre kandidáta neznamenali problém. “Je vyložený nezmysel hľadať tam konflikt záujmov,” povedal Drgonec. To, že Štefan Harabin nepriamo ohlásil svoju kandidátúru vo voľbách o 5 rokov, ho k ničomu nezaväzuje a preto to nemôže ani byť chápané ako problém.
Podobný názor má aj ústavný právnik Marek Domin. “Právne neprípustný by bol len súčasný výkon oboch funkcií,” potvrdil Domin. Podľa neho však ide o morálny a etický problém a nie problém zákonný. “Osobne si ale myslím, že to môže vyvolávať pochybnosti o zaujatosti sudcu pri výkone jeho ďalšej funkcie. Bez ohľadu na to, o koho ide,” vysvetlil Domin.
Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová Harabinove aktivity komentovať nechcela. “Predsedníčka NS SR Daniela Švecová súkromné aktivity sudcov nikdy nekomentovala a neurobí tak ani v prípade Štefana Harabina. Naopak svoj názor na odborné a pracovné aktivity sudcov NS SR komunikuje aktívne a jasne. Svedčí o tom aj viacero návrhov na začatie disciplinárnych konaní, ktoré podala aj proti sudcovi Štefanovi Harabinovi,” informovala Glob.sk Alexandra Važanová, hovorkyňa NS SR.
Harabin má výkon funkcie sudcu Najvyššieho súdu pozastavený. Do talára sa opäť oblečie až o 3 mesiace.