Domáce Šport Top

NÁZOR REDAKCIE Hanba v Plzni. Slovenskí futbalisti po úbohom výkone prehrali s Českom

Slovenská futbalová reprezentácia prehrala v Lige národov v Plzni s Českom 0:2. Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

PLZEŇ – Slovenskí futbalisti prehrali 0:2 s Českom v poslednom zápase B-divízie Ligy národov v Plzni. Góly v bývalom federálnom derby dali za domácich Tomáš Souček a Zděnek Ondrášek. Slovenská reprezentácia tak vypadla o kategóriu nižšie. V skupine totiž skončila na poslednom mieste, keď v šiestich zápasoch dokázala vyhrať iba raz, so Škótskom. 

 

Štýlový záver roka mali slovenskí futbalisti pred sebou, keď sa v záverečnom stretnutí B-divízie Ligy národov stretli v Plzni s Českom. Bývalé federálne derby malo svoj náboj. Domácim išlo o postup do elitnej kategórie, nám, naopak, horelo pod zadkom. Ak by sme totiž na juhu Čiech nevyhrali, zostúpili by sme o kategóriu nižšie, do podradnejšej C-divízie. Tu by sme mali za súperov také tímy ako Macedónsko, Gibraltar alebo Faerské ostrovy.

Obe mužstvá boli pred duelom v diametrálne odlišných pozíciách. Česko má konsolidovaný káder, etablovaného trénera Jaroslava Šilhavého a hráčov, ktorí pravidelne nastupujú v základných zostavách svojich tímov. Pomáhala im aj bilancia vzájomných zápasov. Posledné tri s nami s prehľadom vyhrali. Práve v Lige národov. Na jeseň 2018 2:1, 1:0 a v septembri 2020 nás vyškolili u nás doma po výsledku 3:1. Navyše z trinástich stretnutí, čo sme doposiaľ spolu odohrali, sme vyhrali iba tri a v dvoch sme “aspoň” remizovali.

My sme mali svoje vlastné problémy, zamaskované postupom na majstrovstvá Európy (ME). Slabá a malá ponuka hráčov reprezentácie, kde sa točia dookola tí istí futbalisti. Pri mužstve je nový tréner Štefan Tarkovič, ktorý zatiaľ na systematickú prácu, tréningy aj sledovanie nových hráčov nemal čas ani priestor. To, že sme postúpili na ME, bolo skôr zhodou okolností, ako výrazným herným progresom, či čarovnou zmenou aktuálnej formy hráčov. Plzeň tak mala byť skúškou správnosti a našim celoročným vysvedčením. Veď z posledných deviatich stretnutí sme triumfovali iba v dvoch.

Tréner Tarkovič urobil oproti duelu so Škótskom päť zmien v základnej zostave, keď od začiatku postavil Norberta Gyömbéra, Tomáša Hubočana, Stanislava Lobotku, Alberta Rusnáka a Róberta Maka. K ním ešte aj Mareka Rodáka, Petra Pekaríka, Milana Škriniara, Juraja Kucku, Mareka Hamšíka a Michala Ďuriša. Najmä účasť nevýrazného a herne poriadne stagnujúceho Lobotku vyvolávala značné otázniky. Takisto aj prítomnosť Gyömbéra či Maka s Rusnákom. Všetci štyria tam nemali čo robiť, ale možno mal Tarkovič šťastnú ruku. Najmä, ak to bol jubilejný trojstý zápas slovenskej futbalovej reprezentácie.

Úvod bol v znamení českej aktivity a už v ôsmej minúte mohli vyhrávať, ale Rodák zázračne chytil strelu Zděnka Ondráška. Inak to bol futbal medzi šestnástkami, kde mali viac pohybu českí futbalisti, no na oboch stranách boli veľa nepresností. Najväčším pozitívom tak, paradoxne, boli prázdne tribúny, keďže tak bolo počuť pokriky všetkých hráčov na ihrisku. Pozitívne, aj negatívne. Futbal bez divákov je jednoducho zvláštny a v tomto smere zaujímavý.

Naši hráči bolo totálne apatickí, bez pohybu, statickí. Iba pokračovali v jesennej letargii. V šestnástej minúte Rodák po druhýkrát zachránil Slovensko ďalším excelentným zákrokom od gólovej pohromy po hlavičke Ondráška, avšak po rohu už Česi oslavovali. Jakub Jankto našiel úplne voľného Tomáša Součka a Rodák už mohol iba nespokojne rozhadzovať rukami. Naši stáli v šestnástke ako hradná stráž pred fotením a bránili iba svoje tiene. Vo vzduchu už bolo cítiť našu prehru.

 

Radosť českých futbalistov po góle v zápase Ligy národov Česko – Slovensko v Plzni. Zdroj: TASR / Martin Baumann

V našom tíme sme nemali žiadneho špílmachera, hráča, ktorý by dokázal niečo vymyslieť, prekvapiť, zaskočiť českú defenzívu. Lobotka bol úplne stratený, Rusnák iba bez efektu behal sem a tam, Hamšíka nebolo vidno, podobne ani Maka a Ďuriš vpredu na ihrisku neexistoval. Bolo veľmi zvláštne, že napriek tomu, že sme potrebovali vyhrať, postavil Tarkovič iba jediného útočníka. Aj to je naša vizitka, akú ponuku ofenzívnych hráčov máme momentálne k dispozícii.

Stále sa spoliehať iba na mená minulosti je síce naša špecialita, ale už by sme mali konečne prestať s podobným postupom a pokusmi. Nie sme potom vôbec schopní diktovať tempo zápasu a jeho priebeh. Majú hrať tí, ktorí sú vo forme a nie tí, ktorí majú historické zásluhy. To, že ostal Hrošovský iba na lavičke, bolo totiž nepochopiteľné. Prvý polčas v Plzni bol nudný, nepozerateľný a to že sme ho prehrali iba 0:1, bola Rodáková zásluha. Ak chcel Tarkovič niečo zmeniť, musel cez prestávku úplne upraviť taktiku a vystriedať viacerých hráčov.

 

Brankár Marek Rodák po góle Tomáša Součeka v zápase Ligy národov Česko – Slovensko v Plzni. Zdroj: TASR – Martin Baumann

O našej (ne)aktivite v prvom polčase svedčí aj počet streleckých pokusov na českú bránu. Nemali sme ani jeden jediný. Z nášho výkonu boleli oči. Po zmene strán pokračovalo utrpenie v bielych dresoch a to ešte v horšom vydaní. Pohyb žiadny, rýchlosť bol pojem, o ktorom naši hráči nemali ani len tušenia, množstvo elementárnych nedostatkov, chaotické chodenie v okolí vlastnej šestnástky. To bola tvrdá a nekompromisná súčasná realita slovenskej reprezentácie. Myslieť si, že tou je postup na EURO 2020, je hlboký omyl. Futbal je o pohybe, nasadení, rýchlosti, technickej dokonalosti – o veciach, ktoré Slovensku dnes vo veľkom chýbajú. Krásne to dokumentoval druhý český gól, kedy si z našich hráčov urobili kolotoč. Pred Rodákom ich dokonale vycvičili, pričom Ondrášek elegantne zavesil.

Od tohto momentu sa už iba dohrávalo. Česi preradili na neutrál, ale stále to bolo rýchlejšie a futbalovejšie ako to, čo predvádzali naši. Nič, ale že vôbec nič nebolo v ponuke slovenského tímu. Jednoducho, hodnotenia niektorých českých médií pred zápasom, že na majstrovstvách Európy nemáme čo robiť, sa ukázali nie ako provokácia, ale fakt. Čaká nás preto roboty ako na kostole, lebo už je načase nielen vymaľovať, ale poriadne a kompletne zrekonštruovať zhnité základy. Slovensko prehralo v Plzni s Českom 0:2 a v Lige národov sme vypadli o kategóriu nižšie.

Česko – SLOVENSKO 2:0 (1:0)

Góly: 17. Souček, 55. Ondrášek, ŽK: Hrošovský (SR). Rozhodovali: Cakir – Duran, Ongun (všetci Tur.), bez divákov.
Česko: Vaclík (46. Koubek) – Coufal, Brabec, Kalas, Matějů – Souček, Král – Masopust (46. Černý), Darida (87. Barák), Jankto (74. Kopic) – Ondrášek (66. Vydra)
SLOVENSKO: Rodák – Pekarík, Gyömbér, Škriniar, Hubočan – Lobotka (62. Hrošovský) –  Rusnák (62. Suslov), Kucka (67. Greguš), Hamšík, Mak (61. Šafranko) – Ďuriš (81. Schranz)

Konečná tabuľka 2. skupiny

1. Česko      6 4 0 2 9:5 12 – postup do A-divízie
2. Škótsko    6 3 1 2 5:4 10
3. Izrael     6 2 2 2 7:7  8
4. SLOVENSKO  6 1 1 4 5:10 4 – zostup do C-divízie

Štefan Tarkovič, tréner Slovenska: “Musím povedať, že sme nastúpili proti najkvalitnejšiemu súperovi v našej skupine. Bolo to v zápase poznať, nevstúpili sme doň dobre, chceli sme byť aktívnejší. Dopadlo to inkasovaným gólom zo štandardky, dokonca sme si potom vypracovali náznaky šancí, ale tie sa nám nepodarilo premeniť. Na konci musím povedať, že súper vyhral zaslúžene. Momentálne sme sa v konfrontácii s ČR nepresadili, ale to neznamená, že sa nemôžeme presadiť v budúcnosti.”

Marek Hamšík: “Myslím si, že vyhral lepší tím. Česi pôsobili na ihrisku lepšie, mali viac šancí, boli nebezpečnejší, takže vyhrali zaslúžene. Určite sme chceli hrať lepšie, ako to bolo. Určite nás mrzí zostup do C-divízie, bolo to derby a opäť sme nedokázali zdolať Čechov. Novembrový zraz bol náročný, vyhrali sme dva z troch zápasov, musíme sa pozerať dopredu.”

Michal Ďuriš: “Nezvládli sme zápas, veril som, že tu môžeme niečo uhrať a pretrhnúť neúspešnú sériu s Čechmi. Žiaľ, Česi boli o čosi lepší a my sme to nezvládli. Mali sme fázy, keď sme držali loptu, v predfinálnej fáze však boli Česi lepší.”

Peter Pekarík: “Moja príležitosť ma veľmi mrzí, škoda, že som to nedával na zadnú žrď. Česi to výborne prečíslovali a dostávali nás do hlbokého bloku. Veľmi nám uškodil úvod zápasu,  keď sme sa dostali pod obrovský tlak. Prišli aj naše šance, škoda, že nám to tam nepadlo.”

Jaroslav Šilhavý, tréner Česka: “Bolo to ťažké, Slovensko považujem za silný tím so silnými individualitami. Vyhrali sme predchádzajúce zápasy, ale ani raz to nebolo jednoduché, aj dnes sme boli šťastnejší. Vedúci gól vždy pomôže, okrem toho sme mali v prvom polčase asi tri príležitosti. Slováci hrozili počas celého zápasu, chalani to v obrane zvládli veľmi dobre. Keď sme v druhom polčase pridali druhý gól, cítili sme, že to môže vyjsť.”