Hlboká recesia prináša politickú nestabilitu. Grécko čakajú v nedeľu štvrté voľby od roku 2012, všetky predčasné. Tieto voľby vyhlásil bývalý premiér Alexis Tsipras pred zhruba mesiacom, aby si potvrdil svoj mandát, keďže sa mu nepodarilo reštrukturalizovať dlh krajiny a oslobodiť sa od diktátu Bruselu, ako sľuboval. Druhým motívom bola snaha očistiť Syrizu od tých politikov, ktorí s dohodou s veriteľmi nesúhlasia a radšej by videli Grécko mimo eurozóny.
Ako to teda vyzerá? Podľa prieskumov sú na čele bok po boku Tsiprasova Syriza a stredopravá Nová Demokracia s preferenciami niekde v rozmedzí 25-30 %, pričom ani jedna strana nemá jednoznačne navrch. Trojpercentnú hranicu by malo takmer s určitosťou prekročiť ďalších päť strán – ultrapravicový Zlatý Úsvit, komunisti, stredoľavé strany PASOK a Potami (Rieka) a Ľudová Jednota, čo sú odštiepenci zo Syrizi. Preferencie týchto strán sa pohybujú do 8 %. Na hrane zvoliteľnosti sa pohybujú Únia Centristov a pravicoví Nezávislí Gréci, ktorí boli v poslednej vláde so Syrizou. Pre prvú menovanú to vyzerá optimisticky, pre druhú skôr pesimisticky.
Tieto voľby nie sú na rozdiel od tých predošlých sprevádzané väčšími obavami. Udalosti z posledných mesiacov totiž jednoznačne ukázali, že alternatívou k zahraničnej pomoci je len vystúpenie z eurozóny. A to posunulo Syrizu, resp. to čo z nej ostalo, z tábora antieurópskych strán do tábora skôr pro-európskych strán. Proti záchranným balíčkom, a teda aj euru, pred týmito voľbami vystupujú komunisti, Zlatý Úsvit a Ľudová Jednota, ktorí majú dohromady preferencie pod úrovňou 20 %. A to na vytvorenie protieurópskej vlády v žiadnom prípade stačiť nebude. Navyše tieto tri strany si navzájom spoluprácu predstaviť nevedia.
Vo voľbách sa v Grécku bojuje o 300 kresiel, 250 sa rozdá na základe preferencií, zvyšných 50 berie víťaz, aby sa mu lepšie zostavovala vláda. Vláda jednej strany s najväčšou pravdepodobnosťou nevznikne, na to by musel víťaz mať aspoň tesne pod 40 %. V posledných voľbách sa k tomu priblížila Syriza, ktorá pri volebnom zisku 36,3 % zobrala 149 kresiel. Súčasné preferencie však takýto vývoj nenaznačujú. A tak bude musieť vzniknúť koaličná vláda.
Povolebné alternatívy sú tri. Po prvé je to veľká koalícia Syrizy a Novej Demokracie. Po tej volá nový líder Novej Demokracie Meimarakis, Tsipras ju však zatiaľ odmieta. Ďalšími možnosťami sú koalície víťaza so stranami Potami a PASOK, prípadne aj Úniou centristov (jej líder Vassilis Leventis však má v Grécku povesť politického klauna, takže do koalície ho zrejme zoberú len v najnevyhnutnejšom prípade).
Aj napriek nízkemu riziku sú z pohľadu pokoja v Grécku (a teda aj v eurozóne) lepšie a horšie alternatívy. Ako ukazujú posledné roky, tak najväčším rizikom je rozpad vlády v situácii, kedy sa ekonomike nedarí, čo môže do vlády posunúť radikálnejšie strany. Z toho pohľadu sa ako najstabilnejšia javí koalícia Syrizy s dvoma menšími stredo-ľavými stranami. Takáto koalícia by mohla mať 160-170 mandátov. Síce to nie je taká väčšina ako v prípade veľkej koalície, ktorá by mala cez 200 mandátov, takáto vláda by z hľadiska programového prieniku strán mala podstatne väčšiu šancu dovládnuť. Podobne nestabilná, pri ešte menšom počte mandátov (takisto 160-170 mandátov), by bola koalícia Novej Demokracie s dvoma menšími stredo-ľavými stranami.
Paradoxne to teda v súčasnoti pre stabilitu v Grécku vyzerá najlepšie, keď vyhrá Syriza. Kto by to pred niekoľkými mesiacmi povedal?