BRATISLAVA – Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres v priebehu roka, keď bude Slovensko na čele Valného zhromaždenia, predloží tri návrhy na reformu. Jeden návrh sa týka reformy mierových operácií, druhý reformy systému rozvoja a tretia reforma je reforma manažmentu, ktorej cieľom je, aby sa viaceré procesy zrýchlili a aby mal generálny tajomník organizácie väčší priestor pre rozhodovanie. V rozhovore pre agentúru SITA o tom informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Zároveň prebieha proces revitalizácie Valného zhromaždenia, čo je proces istej reformy spôsobu činnosti. „Existujú silné hlasy, ktoré hovoria, že Valné zhromaždenie by malo mať silnejšie postavenie, lebo tam je 193 členov a všetci sú si rovní. Samozrejme, ešte je tu téma reformy Bezpečnostnej rady,“ informoval Lajčák, ktorý sa 12. septembra ujme postu predsedu Valného zhromaždenia OSN. Ako dodal, je veľké volanie po zefektívnení fungovania a zdynamizovaní procesov.
Diskutuju sa už dlhšie
O reformách v OSN sa diskutuje už dlhší čas. Aj Lajčák v minulosti už konštatoval, že Bezpečnostná rada OSN neodráža realitu dnešného sveta, keďže v nej medzi stálymi členmi nie je zastúpená Afrika ani Latinská Amerika. Podľa ministra zahraničných vecí je dôležité nájsť taký spôsob, aby BR OSN odrážala realitu a rozloženie síl v súčasnosti, nie však na úkor efektivity Je to však proces, ktorý sa nedá spomaliť, ale ani veľmi urýchliť.
Miroslav Lajčák bude predsedom 72. Valného zhromaždenia OSN od 12. septembra po dobu jedného roka. Valné zhromaždenie OSN je jediný hlavný orgán OSN, ktorý pozostáva zo zástupcov všetkých 193 členských štátov a tie sa striedajú na poste predsedu každý rok. V rámci OSN ide o protokolárne najvyššiu funkciu, ktorú tradične zastáva medzinárodne uznávaná osobnosť z krajiny, ktorá je na rade prevziať predsedníctvo VZ OSN.
Predseda VZ OSN organizuje podujatia na najvyššej úrovni k aktuálnym témam, často tiež k otázkam, na ktorých sa Bezpečnostná rada OSN nie je schopná dohodnúť. Samostatná Slovenská republika a predtým ani Československo tento post ešte nezastávali. Niektoré krajiny sa hlásia na túto pozíciu aj viac ako 50 rokov vopred. Slovensko čakalo na túto pozíciu od roku 2003, keď predložilo kandidatúru.
Foto: SITA