Spoločnosť Top Zahraničné

FOTO Prežila vojnu aj revolúciu. Slávnu katedrálu Notre-Dame teraz delilo od úplného zničenia iba pár minút

Záber z roku 1967 Zdroj: AP

BRATISLAVA – Francúzsky cisár Napoleon Bonaparte sa v nej nechal korunovať za cisára, jeden z najväčších francúzskych spisovateľov všetkých čias, Victor Hugo, do nej zasa zasadil dej svojho najslávnejšieho románu. Parížska katedrála Notre-Dame, ktorej značnú časť poškodil požiar, dominovala metropole Francúzska od polovice 14. storočia a patrila k najväčším lákadlám pre turistov nielen z Paríža, ale z celej Európy. Dnes je už jasné, že stačilo, aby oheň besnil o ďalších 15 až 30 minút dlhšie, a Notre-Dame by bol definitívne zničený.

 

Nebezpečenstvo úplného zničenia Katedrály Notre-Dame bolo podľa francúzskeho ministra vnútra Laurenta Nuneza oveľa väčšie, ako sa pôvodne myslelo. Ako povedal, na konci všetko záviselo od 15 až 30 minút. Iba vďaka odvážnemu a odhodlanému nasadeniu hasičov, mohol byť chrám zachránený. Hasiči riskovali podľa neho vlastné životy, aby ochránili štruktúru kamennej stavby a jej dvoch veží.

Stavba stará viac ako 800 rokov sa s 13 miliónmi turistov ročne radí medzi najnavštevovanejšie historické pamiatky. V samotnom Paríži konkuruje dokonca aj slávnej Eiffelovej veži. Turistov lákala do pondelkového večera nielen jej dlhá a udalosťami prešpikovaná minulosť, ale aj nespočetné umelecké skvosty a dych vyrážajúca architektúra.

Ostrov v srdci Paríža

Na najväčšom ostrove na rieke Seina, Île de la Cité, sa pôvodne rozprestieral rímsky chrám. Ten neskôr vystriedala kresťanská bazilika Saint-Étienne. V druhej polovici 12. storočia však prišiel biskup Maurice de Sully s myšlienkou výstavby katedrály. Jeho prianie sa začalo realizovať v roku 1163. Trvalo však dlhých 182 rokov, kým bola stavba v roku 1345 dokončená. Neskôr počas svojej dlhej histórie prešla viacerými rekonštrukciami.

Korunovať sa tu nechal aj Napoleon I. Bonaparte. Zdroj: wikipedia.com

Architektonický skvost, do ktorého sa vošlo 9-tisíc ľudí

Stavba patrí medzi skvosty gotickej architektúry. Obdivuhodný je najmä jej prechod z neskororománskeho slohu do gotického.

Katedrála ohurovala návštevníkov aj svojou veľkosťou. Do stavby dlhej 130 metrov, širokej 50 metrov a vysokej 35 metrov sa zmestilo až 9- tisíc ľudí. Jej útroby zdobili početné sochy. Ako príklad slúži socha Madony s dieťaťom či sochy Adama a Evy. Návštevníkov tiež udivovali jej vysoké vnútorné stĺpy prepojené klenbami, zdobené farebné rozetové okná či obrazy s rôznymi vyobrazeniami. Medzi nezameniteľné patrila aj “Galéria kráľov”, ktorá obsahovala 28 sôch kráľov Izraela a Judey.

Rovnakú pozornosť si zasluhuje aj vonkajšia časť stavby. Známe sú chiméry či démoni. Mýtické tvory, ktoré s ironickým či zamysleným výrazom hľadia z výšky na Paríž sa stali jedným z poznávacích znakov chrámu.

Výška dobre známych predných veží je 69 metrov a nachádza sa v nich dokopy päť zvonov. Najväčší z nich, Emmanuel, váži viac ako 13 ton. Známy je tým, že práve on odbíjal vždy celú hodinu. Využíval sa tiež pri špeciálnych príležitostiach či bohoslužbách. Rozozvučal sa napríklad na znak oslobodenia Paríža od fašistickej nadvlády v roku 1944. Celkovo mala stavba deväť zvonov.

 

Mýtické tvory hladiace na Paríž. Záber, ktorý pozná takmer celý svet. Zdroj: Pixabay

Napoleon sa v nej nechal korunovať, omšu v nej slúžil aj pápež

S katedrálou sa spája tiež nespočetné množstvo významných historických udalostí. Kráľ Filip IV. Pekný sem v roku 1302 zvolal generálne stavy. Chrám si tiež pamätá viaceré svadby a korunovácie. Vydávala sa tu Mária Stuartová, cisár Napoleona I. Bonaparte sa tu zasa nechal v roku 1804 korunovať. Neskôr v katedrále korunoval aj svoju manželku. V roku 1455 sa tu tiež začal rehabilitačný proces Jany z Arku.

Miestom významných dejinných udalostí bol aj v 20. storočí. Po smrti francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla sa v katedrále za neho slúžila zádušná omša. Slávnostnú bohoslužbu tu počas svojej návštevy Paríža celebroval 31. mája 1980 aj pápež Ján Pavol II.

Na ostrove uprostred Seiny. Zdroj: Pixabay

Kúsok od zbúrania

História katedrály má aj svoju temnú stránku. Do pondelka snáď najťažšou skúškou pre ňu bola Veľká francúzska revolúcia, počas ktorej bola značne poškodená. Revolucionári ju v roku 1793 vyrabovali, zničili a rozpustili tiež kovy, ktorými bol zdobený oltár. Zničené boli aj vyššie spomínané sochy panovníkov Izraela a Judey, ktorých si pomýlili s tými francúzskymi. Po revolučných rokoch bola katedrála v tak zdevastovanom stave, že sa dokonca objavili reči o jej zbúraní. Tento katastrofický scenár sa však nakoniec nenaplnil a stavba bola zrekonštruovaná. Dopomohla tomu aj kniha, ktorá ju preslávila.

Chrám si zvolil za miesto deja svojho dieľa spisovateľ Victor Hugo. Ilustrácia z prvého vydania knihy v roku 1831. Zdroj: wikipedia.com

Chrám matky božej v Paríži

Slávne dielo francúzskeho spisovateľa Victora Huga o neopätovanej láske znetvoreného hrbáča Quasimoda ku krásnej Esmeralde, poukazujúce na spoločenské pomery a predsudky svojej doby, vzbudilo pozornosť ľudí o historickú stavbu. Po publikovaní románu v roku 1831 bola na záchranu chrámu realizovaná zbierka. Stavba prešla rekonštrukciou. Zlomiť ju nedokázali ani dve svetové vojny v 20. storočí. Podarilo sa to až požiaru, ktorý vypukol 15. apríla 2019 vo večerných hodinách. Zaujímavosťou je, že plamene v chráme spomínal vo svojej knihe aj samotný Hugo.

 

Galéria
Korunovať sa tu nechal aj Napoleon I. Bonaparte. Zdroj: wikipedia.com
Chrám si zvolil za miesto deja svojho dieľa spisovateľ Victor Hugo. Ilustrácia z prvého vydania knihy v roku 1831. Zdroj: wikipedia.com
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Notre Dame de Paris. Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Na ostrove uprostred Seiny. Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Mýtické tvory hladiace na Paríž. Záber, ktorý pozná takmer celý svet. Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
Zdroj: AP
Zdroj: Pixabay
Zdroj: Pixabay
navigate_before
navigate_next