BRATISLAVA – Iniciatíva slovenských učiteľov a študenti z iniciatívy Nie je nám to jedno protestujú pred ministerstvom školstva a žiadajú odpoveď na 11 otázok. Pýtajú sa napríklad, prečo sa ešte nezvýšili platy všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom o 140 eur a následne o 90 eur, prečo vláda nezvýšila atraktivitu učiteľského povolania a na pedagogický smer sa stále nehlásia najlepší absolventi stredných škôl alebo prečo sa doteraz nerealizovala reforma učebnicovej politiky, ktorá by zabezpečila otvorený trh s učebnicami primeranej kvality bez toho, aby si ich rodičia platili sami, alebo ich vyrábali a kopírovali učitelia.
„Ja som tá, čo vo dne aj v noci hovorí, že základným problémom nášho školstva je nedostatok úcty voči učiteľom a ich nedostatočný spoločenský kredit. Poďme to spolu zmeniť,” povedala ministerka školstva Martina Lubyová a dodala, že zvyšovanie platov o pevnú sumu nepovažuje za dobrý nápad.
„Zvyšovanie platov o pevné sumy sa bežne nerobí. Potom môže nastať to, že ľudia, ktorí majú malý základ, môžu dostať percentuálne oveľa viac a tí, ktorí majú viac, dostanú menej. Vedie to k nivelizácii platov, čo pôsobí demotivačne,” vysvetlila Lubyová s tým, že “potom sa ozývajú učitelia, ktorí odpracovali viac rokov a rastie im profil, že to narúša pomery v systéme. Takéto navyšovanie nie je systémové, preto sa platy vždy navyšujú percentuálne.”
Problémy školstva nie sú okrajové
„Veľmi citlivo vnímame skutočnosti, ktoré v uplynulých mesiacoch jasne ukázali, v akom politickom marazme sa nachádza naša spoločnosť. V zrkadle týchto udalostí neinformovaná verejnosť môže problémy školstva vnímať ako okrajové, no my si dovolíme tvrdiť, že opak je pravdou,” povedal za Iniciatívu slovenských učiteľov Vladimír Crmoman. Učitelia porovnali fínsky školský model, o ktorý sa opiera Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, so slovenským modelom.
„Kým v testovaní PISA sú vo Fínsku rozdiely medzi najlepšími a najhoršími žiakmi najmenšie na svete, u nás je tento rozdiel jeden z najvyšších medzi krajinami OECD a rastie. O jedno miesto na fínskej základnej škole sa uchádza desať uchádzačov, v Bratislavskom kraji je aktuálne neobsadených 399 miest pedagógov,” povedala učiteľka zo základnej školy v Trebišove Michaela Mikulová.
Lubyová prišla učiteľov a študentov zoskupených pred budovou ministerstva osobne pozvať na rokovanie. To však odmietli so slovami, že s ňou budú radi rokovať, ale dnes prišli protestovať.
Učitelia v tlačovej správe porovnávajú aj to, ako funguje napríklad slovenské a fínske školstvo. Prinášame aj zoznam otázok, ktoré učitelia kladú ministerstvu:
- Prečo ešte doteraz nedošlo k navýšeniu tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov o 140 EUR a následne o 90 Eur, hoci sa na nutnosti skokového navýšenia zhodujú domáci i zahraniční odborníci a za túto požiadavku prebehol najdlhší štrajk v histórii SR?
- Prečo vláda nezvýšila atraktivitu učiteľského povolania a na pedagogický smer sa stále nehlásia najlepší absolventi stredných škôl?
- Prečo ministerstvo nevypracovalo štandard vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami a systematicky nevyrovnáva rozdiely v ich vybavenosti?
- Prečo sú stále tisíce detí mimo materských škôl?
- Prečo stále nie je zjednotené financovanie všetkých škôl a školských zariadení pod jedno ministerstvo?
- Prečo ani roky od avizovania a medializovania zámeru zlúčiť, resp. zrušiť niektoré priamo riadené organizácie v školstve, k tomuto kroku nedošlo?
- Prečo nie je vybavená ani polovica žiadostí o pridelenie asistentov učiteľa? Prečo na školách stále nie sú garantované odborné tímy (školský psychológ, špec. pedagóg a i.) napriek záväzku Programového vyhlásenia vlády a Modelu objektivizácie?
- Prečo nevidieť milióny eur z eurofondov priamo na školách?
- Prečo stále nie sú upravené pracovné podmienky vychovávateľov (úväzok, triednictvo, ustanovenie o najvyššom počte detí v jednom oddelení a i.)?
- Prečo sa doteraz nerealizovala reforma učebnicovej politiky, ktorá by zabezpečila otvorený trh s učebnicami primeranej kvality bez toho, aby si ich rodičia platili sami, alebo ich vyrábali a kopírovali učitelia?
- Prečo je rada školy stále iba formálnym a nefunkčným orgánom a zriaďovateľ má posledné slovo v demokracii školy?
Zdroj: SITA