BRATISLAVA – Pozitíva Európskej únie treba občanom lepšie komunikovať, musíme sa prestať pozerať na Európsku úniu ako na niečo negatívne. Zhodujú sa na tom poslanci Európskeho parlamentu Monika Flašíková Beňová (Smer-SD), Branislav Škripek (OĽaNO) a Miroslav Mikolášik (KDH), ktorí boli hosťami dnešnej diskusnej relácie RTVS O 5 minút 12. Europoslanci hodnotili výsledky neformálneho Bratislavského summitu (16. septembra), ale hovorili aj o tom, či sa EÚ nachádza v kríze.
Podľa Flašíkovej Beňovej summit splnil očakávania, ktoré so sebou niesol. Na kritiku talianskeho premiéra Mattea Renziho zareagovala tak, že to svojím spôsobom chápe, keďže Taliansko je pod obrovským migračným tlakom. Pokiaľ ide o nespokojnosť maďarského premiéra Viktora Orbána, podľa nej sa predviedol vo všetkých negatívnych farbách. Vo všeobecnosti však summit naplnil to, čo sme potrebovali vidieť. “Lídri sú schopní komunikovať, chcú hľadať riešenia, aby sa spolupráca v EÚ posilňovala,” uviedla Flašíková Beňová. Mikolášik si myslí, že niektoré veci ostali na polceste.
„Niektoré veci boli nahryznuté, ale chápem, že nie všetky veci summit mohol vyriešiť,” zhodnotil europoslanec. Bratislavský summit je podľa neho iba začiatok niekoľkofázového procesu hľadania cesty. Branislav Škripek povedal, že nemáme inú alternatívu ako EÚ. „Jednoznačne je však zlé, ako je odkomunikované, že tým členom sme, že sa na úniu pozeral ako na niečo negatívne,” myslí si zástupca OĽaNO v EP.
Pokiaľ ide o otázku brexitu a dôvery občanov v EÚ, Flašíková Beňová nesúhlasí s tým, že problémy spustil brexit. „Únia nie je v kríze. Som v Európskom parlamente 13 rokov, je veľa vecí dobrých, veľa vecí potrebuje riešenia, ale vydávať obraz, že EÚ je kríze, je zbytočné,” myslí si. Ak máme krízu, tak je to kríza politických reprezentácií, ale nie myšlienky Európskej únie, dodala. Za brexit viní lživú predreferendovú kampaň.
Keď ide o otázku posilnenia kompetencií, Flašíková Beňová nie je zástankyňou posilnenia kompetencií národných parlamentov. Škripek upozornil, že na Slovensku je “Brusel” kritizovaný, pričom jednotlivé kroky schvaľujú naši ministri, ktorí ale potom na Slovensku hovoria, aké je to zlé. Mikolášik si myslí, že v niečom má byť väčšia integrácia a v niečom nie. Nepáči sa mu, že návrhy na európskej úrovni môže predkladať iba Európska komisia. Priestor na väčšiu integráciu vidí v oblastiach ako technika, migrácia, ekonomika, zamestnanosť. Dodal však, že vo vážnych veciach by mal byť konsenzus.
Na Bratislavskom summite sa hovorilo aj o pojme flexibilná solidarita. Premiér Robert Fico tento pojem používa hlavne v súvislosti s migráciou, ide o to, že každá krajina pomôže tak, ako môže – niektoré finančne, niektoré personálne, iné prijatím utečencov na dobrovoľnej báze. Podľa niektorých sa ale tento pojem môže preniesť aj do iných oblastí, napríklad takých, kde flexibilná solidarita V4 zrazu už vyhovovať nebude. Podľa Škripeka by sa presne to nemalo stať, že si každý štát začne vyberať hrozienka z koláča. Upozornil, že keď EK chcela niečo podobné uplatniť v praxi, na Slovensku sa to označilo za vydieranie. Išlo o návrh, že za každého neprijatého migranta by štát zaplatil určitú sumu. Flašíkovej Beňovej zase slovo flexibilita evokuje rýchlejšiu akcieschopnosť.
Europoslanci na jednej strane oceňujú zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Na jej vytvorení do konca roka sa dohodlo v Bratislave lídri. Mikolášik od stráže očakáva väčšiu efektivitu, Flašíková Beňová upozornila, že jej zmyslom nie je stopnutie prúdu utečencov do Európy. Je to nástroj na boj proti pašerákom a následne lepšiu registráciu tých, ktorí prišli. „Nepodsúvajme ľuďom predstavu, že zastaví migráciu. Nie je to jej účelom, nemá to ako urobiť,” vysvetlila. Podľa Škripeka je dôležité riešenie priamo v krajinách, odkiaľ utečenci utekajú a určenie pravidiel, ako sa k nám dostanú. Zdôraznil, že sa musíme usilovať o to, aby sa mohli vrátiť do svojich krajín. Myslí si, že peniaze sa mali použiť aj na armádu sociálnych pracovníkov, ktorí by utečencom vysvetľovali naše hodnoty, kultúru, históriu, učili ich jazyk.