Domáce

Figeľ: Vstup vojsk v roku 1968 bola brutálna invázia

BRATISLAVA – Vstup vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 na naše územie nebola podľa predsedu KDH Jána Figeľa ani bratská, ani pomoc, ale brutálna invázia vojsk cudzích štátov a následná okupácia republiky na vyše dve desaťročia. Ako povedal Figeľ dnes pre agentúru SITA, v línii komunistickej ideológie bola nielen sloboda človeka podriadená záujmu celku, ale aj suverenita štátu podriadená záujmu socialistickej internacionály. „Neboli sme výnimkou, pretože by sa systém zvnútra rozpadol veľmi rýchlo. Bol udržiavaný násilím a klamlivou ideológiou,“ konštatoval.

Stratégia upierania slobody, nezávislosti a štátnej suverenity, zaberania cudzieho územia v zónach vplyvu či v “blízkom zahraničí” nie je podľa Figeľa v našom priestore minulosťou. „V 20. storočí náš štát zažil anexie v období dominancie nacizmu a fašizmu – zo západu, juhu i severu. Ale aj z východu, za komunizmu. Stalin sa v roku 1944 rozhodol pripojiť k Sovietskemu zväzu územie Zakarpatska, ktoré bolo ako Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Bolo to v priamom rozpore s dvojstrannou zmluvou z roku 1943. Naša republika sa tak medzi víťaznými vojnovými štátmi stala jedinou krajinou, ktorej územie bolo po vojne zmenšené,“ upozornil predseda KDH.

Keď sa počas Pražskej jari začalo za Dubčeka Československo usilovať o nebývalé demokratizačné reformy v rámci socialistického tábora, uplatnil podľa Figeľa Brežnevov moskovský režim doktrínu obmedzenej suverenity. „Vojskami tento proces zastavil a nadlho udusil nádej na viac slobody v našej krajine. Hrubé porušovanie práva na východ od nás pokračuje však aj v dobe demokracie, akoby podľa starej paradigmy a mocenskej tradície Kremľa. Pred rokom – v rozpore s medzinárodným právom a platnou zmluvou z roku 1994 sa Putinovo Rusko rozhodlo porušiť vlastný záväzok garanta územnej integrity a celistvosti Ukrajiny a anektovať jej polostrov Krym,“ zdôraznil.

Dnes si Slováci i Česi pripomínajú 47. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktorá zmarila nádeje vkladané do demokratizačného procesu v komunistickej strane. Pražská jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka, bola pochovaná v noci z 20. na 21. augusta. Krátko pred polnocou 20. augusta 1968 vtrhli vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie Československa. Na “akte internacionálnej solidarity” sa nepodieľalo Rumunsko. Okupácia si vyžiadala 108 obetí na ľudských životoch a stovky zranených.