BRATISLAVA – Smer-SD je na scéne už 20 rokov. Hoci zažili niekoľko škandálov, káuz a súbojov o politické prvenstvo, ešte ani jedno volebné obdobie pre nich nebolo tak turbulentné, ako toto. Aj napriek tomu sú však stále najsilnejšou stranou. To, čo však strácajú, sú potenciálni spojenci a ľahko sa môžu ocitnúť v situácii, keď síce vyhrajú voľby, no nebudú mať partnera.
Strana Smer mala v časoch najväčšej slávy viac ako 40 %. Vo voľbách v roku 2012 im hlas dalo 1 134 280 voličov. Sociálni demokrati tak vytvorili na štyri roky pohodlnú jednofarebnú vládu. Odvtedy však ich preferencie už len klesajú. Dnes balansujú na úrovni dvadsiatich percent – zhruba polovici toho, čo kedysi mali.
Pred voľbami v roku 2016 predpokladali agentúry Smeru viac ako 30 percent. V roku 2015, kedy začala naplno bežať predvolebná kampaň, bola totiž témou číslo jeden utečenecká kríza. Na nej dokázali tí, ktorí ju bohato živili, získať svoje percentá. Práve Smeru sa v tejto situácií podarilo bodovať. Keď sa jasne postavili na stranu “bojovníkov proti migrácii”, dokázali si na svoju stranu získať širokú podporu verejnosti.
Na domácej politickej scéne už v tom čase neboli takí úspešní, ako krátko po páde vlády Ivety Radičovej. Strana mala za sebou už vtedy kauzy, ktoré jej mohli politickí súperi “vyhadzovať na oči.” A tí to aj robili. Už vtedy sa predvolebné diskusie niesli v duchu, “kto pôjde a kto nepôjde” s Ficom.
V roku 2016 mal Smer na krku viacero káuz, z ktorých niektoré nie sú dodnes uzatvorené. Predseda strany Robert Fico bol zo strany opozície konfrontovaný s podozreniami z tunelovania eurofondov, problémami s výstavbou diaľníc či niekoľkými korupčnými kauzami. Stále doznieval aj starý škandál s“hlasom podobným Ficovi”, ktorý mu opozícia s obľubou pripomína dodnes. Medzi tie čerstvejšie zasa patrili kauza piešťanského CT ale aj Váhostavu. Smer ich však dokázal relatívne dobre ustáť. Vypýtali si však svoju daň. V marci 2016 získali sociálni demokrati horší výsledok, ako mu predpovedali agentúry. Napriek tomu zložili vládu so Sieťou Radoslava Procházku, SNS Andreja Danka a s Mostom-Híd Bélu Bugára.
Počas prvého roka preferencie najsilnejšej koaličnej strany mierne klesli. V marci 2016 získali vo voľbách 28,28 %, v decembri 2016 mali už “len” 23,3 %. Neskôr sa však opäť vyšplhali na úroveň približne 27 %, kde sa s miernymi odchýlkami držali až do marca 2018. Vtedy zaznamenali výrazný prepad. Na konci februára 2018 totiž zastrelili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Búrlivý sled udalostí stál Smer množstvo voličov a Roberta Fica premiérske kreslo.
Ulica si vyžiadala zmeny
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa začali odhaľovať kauzy, ktoré mali za následok veľké zmeny v našej vláde ale aj vo vnútri Smeru. Krátko po vražde sa totiž špekulovalo nad viacerými verziami, ktoré mohli byť dôvodom toho, že mladý novinár prišiel o život. Odhalili sa podvody s eurodotáciami na východe Slovenska, kde operovali Taliani na čele s Antoninom Vadalom. Novinári zistili ich prepojenie na Úrad vlády, na ktorého čele stál vtedy ešte Robert Fico. Vražda zároveň spustila masové protesty Za slušné Slovensko, ktoré do ulíc vytiahli najviac ľudí od roku 1989. Tento tlak Smer neuniesol a protestujúci si vynútili zmenu na čele vlády ale aj na ministerských postoch.
Novým premiérom sa stal Peter Pellegrini. Po rekonštrukcii vlády musel na ministerskom poste skončiť aj dlhodobo kritizovaný Robert Kaliňák, na čele policajného zboru vystriedal Tibora Gašpara Milan Lučanský.
Vďaka podpore Mosta-Híd vláda mohla vydržať už takmer celé volebné obdobie. Strana sa napriek tomu nevyhla ďalším škandálom, ktoré súvisia práve s vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka. S ich podporou to však už neotriaslo a od roku 2018 až doteraz balansujú na úrovni približne 20 %. Na pôvodných 28 % z roku 2016 sa už nevrátili. Októbrový prieskum Focusu im nameral 22 %.
Vyhraj voľby, môžeš všetko
Sociálni demokrati však dnes zvádzajú iné boje. Vo vnútri strany sa ozývajú hlasy, ktoré volajú po výmene predsedu. Robert Fico napriek tomu zostáva na čele, hoci miesto lídra kandidátky prenechal premiérovi Petrovi Pellegrinimu. Do úzadia však neodišiel a je to stále práve on, kto sa venuje prezentácii sociálneho programu Smeru a politickému boju.
Ani výmena lídra kandidátky však Smeru partnerov do budúcna nenašla. Hoci v prieskumoch verejnej mienky stále obsadzujú prvé miesto, ostatné strany čoraz častejšie dávajú najavo, že s nimi vládnuť nechcú. Práve včera KDH, PS/SPOLU, Za ľudí a SaS podpísali “pakt o neútočení”, kde vylučujú spoluprácu so Smerom, SNS a ĽSNS. Už skôr sa voči spolupráci so sociálnymi demokratmi ohradil aj Boris Kollár. Smer partnera rozhodne nenájde ani v Igorovi Matovičovi a v jeho OĽaNO.
Voľby sú však ešte ďaleko a pred nami je niekoľko mesiacov intenzívnej kampane. Politológovia sú v predpovediach ešte veľmi opatrní, no už teraz je jasné, že Smer bude hrať o všetko. Veľmi ľahko sa totiž môže stať, že skončia “na Mečiara”. Ten v roku 1998 síce vyhral voľby, ale nemal s kým zložiť vládu. Smer tak môže prísť na to, že už zľudovelé “vyhraj voľby, môžeš všetko”, neplatí vždy.