BRATISLAVA – Ciele a kritériá, na ktorých stojí dnes parlamentom schválený rozpočet na budúci rok, budú dodržané. Vyhlásil to premiér Robert Fico krátko po dnešnom hlasovaní, v ktorom plénum návrh rozpočtu podporilo.
Víťazom rozpočtu je podľa neho rezort školstva, ktorý dostane o 300 mil. eur viac, a to tým, že aj v budúcoročnom septembri sa navýšia platy učiteľov o 6 %. Premiér sa rovnako pochválil tým, že schválený rozpočet počíta s historicky najvyššími investičnými výdavkami v rezorte zdravotníctva či s tým, že zahŕňa aj financovanie veľkých investičných projektov, ako obchvat Bratislavy či infraštruktúru k investícii Jaguara.
Zvolíme si tempo, aké nám vyhovuje
Zároveň so schválením rozpočtu, ktorý smeruje k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2019, však začínajú lídri koaličných strán zintenzívňovať debatu o možnej zmene dlhovej brzdy tak, aby umožnila podporovať niektoré investičné projekty. Podľa premiéra Roberta Fica vyrovnaný rozpočet nie je mantrou a Slovensko si v rámci európskych pravidiel zvolí konsolidačné tempo tak, ako mu vyhovuje.
„Rok 2019 považujem za rok, keď môžeme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, ale to nie je mantra. Ja netvrdím, že vyrovnaný rozpočet je niečo, kvôli čomu sa treba modliť, pretože krajiny bežne hospodária s deficitom,“ povedal na tlačovej konferencii.
Musia hľadať komunikáciu s opozíciou
Debaty o zmene ústavnej dlhovej brzdy podľa Fica vyplývajú najmä z toho, že treba hľadať odpoveď na otázku, ako sa bude nahrádzať výpadok investičných výdavkov po tom, čo Slovensko už nebude mať k dispozícii eurofondy.
„Ja som tiež toho názoru, že musíme hľadať nejakú komunikáciu s opozíciou, či sme schopní zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, čo by umožnilo za určitých podmienok použiť zdroje predovšetkým na infraštruktúrne projekty,“ povedal Fico.
Kažimír chce osloviť liberálov
Minister financií Peter Kažimír rokovania o zmene dlhovej brzdy avizoval už skôr, osloviť chce v prvom rade opozičnú SaS. Možné úpravy v ústavnom zákone sa dokonca spomínajú aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády.
Ficove slová podporil aj predseda SNS Andrej Danko, hoci tvrdí, že základnou poučkou každého človeka v živote je, že míňať možno iba toľko, koľko sa zarobí. „Keď žijete život v dlhu, tak sa vám to vypomstí. Ja som veľmi rád, že ideme k vyrovnanému rozpočtu, ale ako hovorí predseda vlády, sú niektoré veci, ktoré by sme mohli ešte viac investične podporiť,“ dodal na dnešnej tlačovej konferencii po schválení rozpočtu na budúci rok.
Cieľom je pokles deficitu
Verejná správa na Slovensku má podľa parlamentom schváleného rozpočtu v budúcom roku hospodáriť so schodkom na úrovni 1,29 % hrubého domáceho produktu (HDP). Deficit rozpočtu verejných financií by tak mal klesnúť z tohtoročných očakávaných takmer 2 % hrubého domáceho produktu o 0,7 percentuálneho bodu.
Zároveň platí, že od roku 2017 by Slovensko malo vykazovať primárny prebytok. Znamená to, že výdavky po odpočítaní nákladov na obsluhu verejného dlhu, teda úrokové náklady, budú nižšie ako príjmy.
Konsolidácia by mala pokračovať
Konsolidácia by mala pokračovať aj v ďalších rokoch a smerovať by mala až k prebytkovému rozpočtu v roku 2019. Deficit by mal v roku 2018 klesnúť na 0,44 % hrubého domáceho produktu a v roku 2019 rezort financií očakáva prebytok na úrovni 0,16 % výkonu ekonomiky.
Ďalší pokles schodku verejných financií spolu s očakávaným stabilným rastom hrubého domáceho produktu by mali zase prispievať k postupnému poklesu verejného dlhu.
Postupný pokles verejného dlhu
Ten by sa mal podľa projekcie ministerstva financií po tohtoročnom očakávanom náraste o 0,6 percentuálneho bodu na 53,5 % hrubého domáceho produktu postupne znižovať na 52,7 % HDP v roku 2017 a 51,4 % HDP v roku 2018.
Pod hranicu 50 % výkonu ekonomiky by mal hrubý verejný dlh podľa rezortu financií klesnúť v roku 2019, keď by mal dosiahnuť 49,1 % hrubého domáceho produktu.
Foto: SITA