BRATISLAVA – Hoaxy a podvody sa stali súčasťou sociálnych sietí. Každý deň pribúda nespočetné množstvo statusov. Tie ale nie vždy musia byť pravdivé. Napriek tomu, im podľahneme. Zdieľame ich ďalej a vytvárame bublinu, ktorá nemá konca kraja. Čoraz viac sa tak stávame pasívnymi prijímateľmi neoverených informácií. Na čo vlastne hoaxy slúžia a ako ich vôbec odhaliť?
V súčasnosti podvodníci okrem telefonickej, či mailovej komunikácie, využívajú tiež internet. Sociálne siete sa stali bežnou súčasťou každodenného života. Keď prídeme do práce, sadneme za počítať a okamžite sa pripojíme. Mobil je takisto naša pravá ruka, bez ktorého sa nepohneme ani na krok. Informácie vieme nájsť jednoducho a za krátky čas. Trend pozerania sa do mobilu pri každej príležitosti bol fenomén, teraz je to už doslova rutina. A to praje najmä podvodníkom. Využívajú každý moment pre svoj úžitok. ,,Podvodné konanie má vo väčšine prípadov za cieľ vylákať od obetí informácie, ktoré slúžia na majetkový prospech,‘‘ uviedlo pre Glob.sk oddelenie komunikácie prezídia Policajného zboru (PZ). Prípadne obete podvodom prinútia ku konaniu, ktorým prídu o svoje peniaze.
Internet je, samozrejme, zneužívaný aj na šírenie rôznych hoaxov. Keďže na sociálnych sieťach trávime pomerne veľa času, sú ideálnym nástrojom na šírenie rôznych poplašných správ, ktoré varujú pred neexistujúcim nebezpečným problémom. Tieto nástrahy denne znepríjemňujú alebo ohrozujú bežné používanie internetu.
Prosba o pomoc
Varovanie pred vírusmi, falošné prosby o pomoc, ponuky na jednoduchý zárobok, výmysly o mobilných telefónoch, petície a výzvy, či reťazové dopisy šťastia. Toto sú len príklady tých najznámejších hoaxov. Typický text poplašnej správy obsahuje šokujúce informácie, autor správy sa snaží presvedčiť, že varovanie prišlo od dôveryhodného zdroja a tiež uvádza, že unikla tajná informácia, o ktorej médiá mlčia. Samozrejme, nesmie chýbať výzva k ďalšiemu rozoslaniu. ,,Zámerom je protiprávne konanie, často rafinovaných páchateľov s cieľom nešíriť pozitívny odkaz, ako to často býva v rôznych reklamných kampaniach, ale s negatívnym úmyslom. Sú to napríklad informácie o vymyslenom pripravovanom teroristickom útoku, či nepravdivom unášaní detí, kde sa páchatelia trestnej činnosti snažia vyvolať strach obyvateľstva,‘‘ dodalo pre Glob.sk oddelenie komunikácie prezídia Policajného zboru.
Lenivosť vyhráva
Keďže je internet celosvetová sieť, zvyšuje sa riziko, že k podvodným správam uverí väčší počet ľudí. ,,Čitatelia by mali byť preto pri každej správe obozretní. Prvým faktorom môže byť známosť daného zdroja informácií, média, či autora. V druhom rade by si mali čitatelia vždy overiť uverejnenú správu u minimálne ďalšieho zdroja,‘‘ zdôraznilo oddelenie komunikácie prezídia PZ. To sa ale často nedeje.
Podľa psychológa Roberta Krauseho si ľudia dávajú väčší pozor na to, čo konzumujú než na to, aké informácie prijímajú. ,,Zabúdajú však na to, že samotné informácie významne ovplyvňujú ich realitu, ale i spôsob myslenia, rozhodovania, či konania. Preto často sledujeme, že ľudia informáciám uveria, ale si ich neoveria a taktiež často prijmú jednoduchú lož než komplikovane povedanú pravdu,‘‘ povedal pre Glob.sk psychológ.
Stávame sa tak pasívnymi prijímateľmi neoverených informácií, ktoré v sebe často nesú negatívny podtón. ,,Tým sa spolupodieľame na šírení dezinformácií a negatívnych správ. Sme čoraz viac kognitívne lenivšími a intuitívne spracovávame podnety z okolia a bez dostatočnej reflexii a kritického myslenia si ich osvojujeme a na základe nich sa následne aj správame,‘‘ skonštatoval Krause.
Istota na prvom mieste
Prezídium Policajného zboru preto minulý rok v októbri spustilo stránku na sociálnej sieti Hoaxy a podvody – Polícia SR. Jej hlavným cieľom je zhromažďovanie hoaxov a podvodov, ktoré sa šíria predovšetkým prostredníctvom internetu. ,,Zámerom stránky je, aby sa užívatelia internetu na ňu vracali v akýchkoľvek prípadoch, keď si nebudú istí hodnovernosťou stránky, e-mailovej správy, respektíve masovo šírenej správy,‘‘ vysvetlila pred časom polícia.
Hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka upozorňuje, že šírenie nepravdivých informácií, teda takzvaných hoaxov na internete, môže byť vyhodnotené ako trestný čin. Trestného činu sa jednotlivci môžu dopustiť vtedy, ak je šírená informácia schopná vyvolať ,,aspoň u časti obyvateľstva vážne znepokojenie‘‘. Za takýto čin môže hroziť trest od dvoch do ôsmich rokov väzenia.
