BRATISLAVA – Extrémizmus sa nedá zastaviť zákazom. Pre agentúru SITA tak reagovala na prípadné rozpustenie Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) politologička Marcela Gbúrová z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
“Príkladov na to je v histórii 20. storočia veľa. Nazdávam sa, že rozpustením ĽSNS by sa oživili najmä mäkké formy extrémizmu, potenciálne prítomné v našej spoločnosti dlhý čas,” povedala Gbúrová a dodala, že by sa to vyriešilo iba vtedy, ak by po zrušení strany nasledovali úspešné vládne reformy v sociálnej a hospodárskej politike, ktoré by ľudí, najmä v hladových dolinách, presvedčili o tom, že ich záchranou nie sú politici ponúkajúci jednoduché riešenia zložitých problémov.
Rozpustenie ĽSNS by z pohľadu parlamentnej demokracie podľa Gbúrovej znamenalo iba to, že poslanci tejto strany by sa na určitý čas stali nezaradenými poslancami v NR SR. „Pričom by, predpokladám, za krátky čas prestúpili do inej – už pripravenej novej strany. Oveľa väčší problém by bol v tom, že by naďalej na seba viazali svojich tradičných voličov a pravdepodobne by získali aj nových stúpencov,” uviedla politologička.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal podnet na zrušenie strany ĽSNS 24. mája 2017. Po vyhodnotení rozsiahlych podkladov sa ukázalo, že strana ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy, odôvodnil svoj postup Čižnár. O fungovaní ĽSNS v utorok pojednával Najvyšší súd SR. Päťčlenný senát správneho kolégia odročil pojednávanie na 29. apríla, vtedy plánuje vyniesť aj rozhodnutie.
