Domáce Rozhovory Šport Top

ROZHOVOR Halák EXKLUZÍVNE prehovoril o finálovom zápase Stanleyho pohára, sezóne v NHL a ďalších plánoch

Zdroj: TASR / AP

BRATISLAVA – Enkláva slovenských hokejistov v NHL je z roka na rok menšia. Jedným z mála hráčov, ktorí sú už roky lídrami svojich tímov je aj brankár Bostonu Bruins Jaroslav Halák. 34 ročný Bratislavčan odohral v zámorí už svoju trinástu sezónu a s Bostonom sa dostal až do finále Stanley Cupu. Úplne posledný zápas sezóny, navyše pred domácim publikom, ale Medvedi nezvládli a vysnívaný hokejový grál získalo St. Louis Blues. Glob.sk sa s Jarom Halákom rozprával po jeho návrate na Slovensko nielen o sezóne v NHL, ale aj o aktuálnom dianí v slovenskom hokeji a jeho dovolenkových plánoch.

 

Aj keď je to už viac ako mesiac, spomienky na prehratý rozhodujúci siedmy zápas finále play-off musia byť pre vás extrémne skľúčujúce, smutné a stresujúce. To jednoducho nejde iba tak dostať z hlavy.

-Záver sezóny bol pre nás všetkých, ako zo zlého filmu, pre každého hráča, pre každého klubového zamestnanca. Ak by sme mali možno viac šťastia, tak by sme sa tu dnes bavili úplne o opaku, ale hokej sa hrá na góly a oni ich dali viac. Naozaj to veľmi, veľmi bolí a mrzí. Mne sa podarilo po prvýkrát sa dostať do finále Stanley Cupu. A aj keď som nechytal, trpel som. Na striedačke je to ešte ťažšie a zložitejšie, ako priamo na ľade. Bolo to a je obrovské sklamanie. Individuálne aj klubové. Mali sme totiž výborné mužstvo, asi najlepšie za posledné roky. Najmä keď bolo 3:3 na zápasy a rozhodujúci duel hráte doma. Čo viac sme si mohli priať.

Váš tím prehral siedmy duel finále o Stanleyho pohár, navyše doma a proti St. Louis, kde ste štyri roky pôsobili. Pre vás musela byť frustrácia z prehry extrémna.  

-Prehrať vôbec vo finále Stanley Cupu je veľká bolesť, hráčska aj fanúšikovská. Pre mňa o to viac špecifickejšie, že som hral 4 sezóny za St. Louis a že sa im to podarilo na našom ľade. Celú sezónu sme makali, aby sme mohli hrať posledné zápasy doma. Vo finále sme prehrali tri zápasy zo štyroch doma, ale na “keby” sa nehrá. Aj oni prehrali doma, ale posledný zápas im vyšiel lepšie, ako nám. Jeden sa musel tešiť a druhý ísť sklamaný domov. Nanešťastie sme to boli my.  Život je taký, krutý aj krásny. Presne ako hokej. Uvidíme, čo v ďalšej sezóne, keďže mužstvo máme dobré, ostalo spolu, lídri takisto. Dvakrát Boston prehral vo finále a tá bolesť je pre všetkých veľká, ale enormne motivujúca.

Bola to vaša prvá sezóna v Bostone. Ako ju hodnotíte? Odchytali ste 40 zápasov v základnej časti. Mali ste vysokú percentuálnu úspešnosť. Z tohto pohľadu asi spokojnosť.

-Na jednej strane som bol spokojný. Chcel som predovšetkým sám sebe dokázať, že mám na to ešte chytať NHL po tímovo nevydarenej sezóne v NY Islanders. Bolo tu iné mužstvo, iní chalani, iné mesto. Sezóna dopadla nad očakávania, až na výsledok. Na druhej strane by som klamal, keby som nepovedal, že som chcel chytať v play-off, každý chce hrať o Stanley Cup.  Preto trénuješ celé leto, makáš na sebe, celú sezónu bojuješ o svoju pozíciu v mužstve. Samozrejme Tuukka Rask chytal výborne, čo bola moja smola. Ale na druhej strane, ak by nechytal tak dobre, možno by sme sa do finále ani nedostali. Pred sezónou mi tréneri povedali, že sa s Raskom budem striedať a každý odchytá polovicu základnej časti, čo aj dodržali. Že sa budeme striedať. Uvidíme, čo bude od novej sezóny. Ako sa nám obom bude dariť.

Jaroslav Halák v zápase zámorskej NHL Boston Bruins – Winnipeg Jets. Zdroj TASR / AP

V pozícii jednotky ste sa striedali s fínskym brankárom a ikonou Bostonu Tuukkom Raskom. Ako ste spolu vychádzali?

-V Bostone mám zmluvu ešte na jeden rok, preto momentálne vôbec neriešim, čo bude po sezóne. S Tuukkom vychádzame veľmi dobre po všetkých stránkach, od prvého momentu sme si sadli, nie sme nemilosrdní rivali. Je to možno aj tým, že obaja už máme svoje roky. Podporovali sme sa celú sezónu. Hokej je tímový šport a či už to bolo so mnou, alebo s ním v bráne, vždy to bolo pre úspech celého mužstva. Až na play-off, kde dostal Tuukka viac príležitostí.

Boston pred sezónou podpísal zmluvu s Maximom Lagacem, ktorý by mal byť tretím brankárom Bruins. Poznáte sa spolu a čo očakávate od jeho angažovania?

-Ja som proti nemu chytal iba raz. Viem, že keď bol vo Vegas, tak mali problémy s brankármi. Traja či štyria boli zranení. Chytal aj on. Myslím si, že je to dobrý brankár, má perspektívu. Uvidíme, ako a čo s ním plánuje vedenie Bostonu.

Klubovou legendou je kapitán mužstva Zdeno Chára, ktorý bude od novej sezóny najstarším hráčom NHL. Vo svojich 42.rokoch je stále mimoriadne platným a dôležitým hráčom Bostonu. Tá jeho dlhovekosť je obdivuhodná a neskutočná.

-Ja si myslím, že je to hlavne tým, ako sa stará o seba, ako sa stravuje. V jeho veku je to ešte dôležitejšie, ako keď mal 30 rokov. Musí sa starať o svoje telo. To, že mu klub ponúkol ďalšiu zmluvu, ma neprekvapilo, pretože Zdeno je lídrom na ľade aj mimo neho. Rešpektovaný hráč v celej lige, v kabíne Bostonu dvojnásobne, čo dokazuje dlhé roky.

V novej sezóne môžete ako prvý slovenký brankár v histórii prekonať hranicu 500 odchytaných zápasov v NHL, čo je na brankára obdivuhodné číslo. To je známka vysokej kvality a mena Jaroslav Halák. To už nie je náhoda.

-Samozrejme je to aj o šťastí, keďže do NHL je ťažké sa dostať, ale ešte ťažšie sa tam udržať. Musíte mať stabilné výkony celý rok. Je za tým naozaj tvrdá drina. Či už cez leto, alebo počas celej sezóny. Ale je to aj o šťastí, či vám sadne mužstvo alebo naopak. Potom prídu aj výsledky. Ale je to aj rodina a najmä manželka. Sme spolu už dlho a jej podpora mimo ľadu, či po horších zápasoch, je maximálna a vždy je tu pre mňa. Aj s deťmi. To je pre mňa veľmi dôležité.

Jaroslav Halák v stretnutí proti San Jose Sharks. Zdroj TASR / AP

V NHL ešte nekončíte. Ale už ste rozmýšľali, čo po skončení kariéry v zámorí? Návrat do Európy, na Slovensko, alebo definitívny pokoj a civilný život?

-Ešte mám v Bostone na rok zmluvu. Po sezóne už budem mať 35 rokov, ale zatiaľ som rozmýšľal iba o NHL. Chcem tam zostať. Bude záležať, či budem zdravý, či ma to ešte bude baviť, či bude dobrá ponuka, či ma bude chcieť niektorý klub. Tých faktorov je tam veľa. Ale NHL je priorita.

V Bostone sú aj ďalší dvaja slovenskí hokejisti Peter Cehlárik a Róbert Lantoši. Majú šancu dostať zmluvu a hrať NHL?

-Šancu majú vždy. Všetko záleží od aktuálnej formy, aj od toho, koľko dostaneš priestoru na ľade. Tí, čo dostanú tých šancí menej, sa musia viac obracať a ukázať, že na NHL majú. Samozrejme, že každý rok je tu množstvo nových hráčov, sú tu drafty, konkurencia je veľká. V mužstve máme dve otvorené miesta, takže bude záležať aj na vedení, akým spôsobom a kým ich bude chcieť doplniť.

Na Slovensku sa tiež diali veci. Novým prezidentom hokejového zväzu je Miroslav Šatan, nový je aj Výkonný výbor SZĽH. Sú tam bývalí hráči Michal Handzuš, Jozef Stumpel či Žigmund Pálffy. Čo očakávate od novej generácie v exekutíve SZĽH?

-Je to zmena pre všetkých, nové vízie pre všetkých. Verím, že sa pokúsia vrátiť slovenský hokej tam, kde bol. Nie je to ale otázka roka, dvoch. Slovenská základňa v NHL a v KHL každý rok padá. Výber hráčov je obmedzený, konkurovať tímom ako je Kanada, USA, Švédsko, Fínsko či Rusko je veľmi ťažké. Presadiť sa v elitnej kategórii bude stále zložitejšie.

Jaroslav Halák s fanúšikmi po zápase NHL proti Anaheimu Ducks. Zdroj TASR / AP

Horúcou a stále aktuálnou témou sú aj dlhy a hokejová budúcnosť Slovana Bratislava. Vy, ako Bratislavčan, máte aký názor na situáciu okolo najslávnejšieho slovenského klubu?

-Je to téma, ktorá sa ťažko rozoberá, je komplikovaná a zložitá. Po rokoch v KHL sa belasí vrátili späť. Ale na takúto súťaž potrebujete peniaze a hráčov. Keď sú výsledky, sú aj plné haly. Ale Slovan to nezvládol. Ale verím, že aspoň do slovenskej extraligy sa im podarí vrátiť. Aby zároveň neboli iba do počtu, ale aby v nej hrali aj dominantnú úlohu.

Je tu leto, čas dovoleniek. Ako je to pre hráča z NHL po návrate na Slovensko? Sladké ničnerobenie, alebo aktívny oddych a príprava na novú sezónu?

-Aj keď sa pre mňa sezóna skončila viac menej 4. apríla, bol som s mužstvom až do polovice júna, až do posledného zápasu v play-off. Potom som mal tri týždne voľno a od návratu na Slovensko od 1.júla trénujem. Príprava bude mať dva a pol mesiaca, aj keď medzi tým pôjdem ešte na dovolenku. Je leto a to patrí k sebe. Cez sezónu nie je šanca na žiadne dlhšie voľno, rodina si to zaslúži. Okrem toho ja trénujem vždy iba individuálne, aj na ľade od polovice augusta, kde mám špeciálne brankárske tréningy. Potom už letím naspäť do Bostonu. Aby som tam bol dva týždne pred začiatkom kempu. Takto to robím každý rok, už dlhšiu dobu a vyhovuje mi to.