BRUSEL/ŠTRASBURG – Poslanci 751-členného Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu počtom 461 hlasov (157 proti a 89 zdržaní) vyjadrili dôveru novej Európskej komisii pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Jej 26-členný tím eurokomisárov, v ktorom absentuje zástupca Spojeného kráľovstva, sa ujme svojich povinností od 1. decembra tohto roku.
Šéfka nastupujúcej exekutívy EÚ už dopoludnia predstavila v pléne EP európskym zákonodarcom svoj pracovný tím, ktorý vznikol na základe návrhov vlád členských štátov EÚ, pričom všetci eurokomisári z jej najnovšieho zoznamu prešli procesom vypočúvania v pracovných výboroch europarlamentu. Zoznam eurokomisárov v pondelok v Bruseli odobrila aj Rada EÚ (ministri členských krajín EÚ).
Von der Leyenová zároveň predstavila europoslancom aj ciele novej eurokomisie, čo bolo aj predmetom diskusií so šéfmi jednotlivých politických skupín v EP. Svoj prejav začala spomienkou na dvojhodinový generálny štrajk v bývalom Československu v roku 1989. “Presne pred 30 rokmi, 27. októbra, odbila dvanásta hodina. Rozozneli sa zvony a sirény, robotníci odložili nástroje, továrne, bane a obchody sa vyprázdnili, ulice zaplnili tanec a nádej. Pri historickom generálnom štrajku uprostred Nežnej revolúcie sa ľudia od Prahy po Bratislavu zapojili do krásnej mierovej vlny slobody, odvahy a jednoty,” pripomenula von der Leyenová. Dodala, že o tom je aj EÚ, nie o politike a stranách, o pravidlách a nariadeniach, trhoch a menách, ale predovšetkým o ľuďoch a ich cieľoch, o ľuďoch, ktorí spolu bránia slobodu, svoje hodnoty či lepšiu budúcnosť.
Krátko pred samotným hlasovaním o dôvere novej Európskej komisii sa stretli zástupcovia politických skupín, aby prediskutovali svoje zámery ohľadom hlasovania. Avšak už v utorok tri najväčšie politické frakcie – ľudovci (182 mandátov), socialisti a demokrati (154) a liberáli-centristi z Obnovme Európu (108) – naznačili, že podporia von der Leyenovej komisiu. Stačila je jednoduchá nadpolovičná väčšina hlasov. Frakcia Zelení/Európska slobodná aliancia (74) dopredu avizovala, že sa jej poslanci zdržia a frakcie extrémnej ľavice (GUE/NGL) a extrémnej pravice (Identita a demokracia) sa netajili, že budú hlasovať proti. Spolu majú 114 kresiel (41 a 73).
Dôvera vyslovená Európskej komisii zo strany Európskeho parlamentu znamená, že nová exekutíva EÚ má demokratickú legitimitu pre výkon svojej funkcie a že môže konať v prospech občanov EÚ.
Von der Leyenová už na začiatku svojej funkcie môže porovnať silu a váhu svojej pozície v porovnaní s dôverou akú v europarlamente dostali jej predchodcovia. Jean-Claude Juncker v roku 2014 v 751-člennom zbore dostal podporu 423 poslancov (209 proti, 67 zdržaní), José Manuel Barroso v roku 2009 mal podporu 488 poslancov (137/72) pri počte 736 členov EP a pri svojom prvom mandáte v roku 2004 mu vyslovilo dôveru 478 poslancov (84/98). Romano Prodi v roku 1999 presvedčil 510 poslancov vtedy 626-člennej inštitúcie (51/28) a Jacques Santer v roku 1995 z celkového počtu 567 poslancov presvedčil 417 poslancov(104/59).
Európska komisia pod von der Leyenovej vedením bude mať 12 žien a 15 mužov a nasledovné zloženie (v abecednom poradí): Josep Borell (Španielsko), Thierry Breton (Francúzsko), Helena Dalliová (Malta), Valdis Dombrovskis (Lotyšsko), Elisa Ferreirová (Portugalsko), Marija Gabrielová (Bulharsko), Paolo Gentiloni (Taliansko), Johannes Hahn (Rakúsko), Phil Hogan (Írsko), Ylva Johanssonová (Švédsko), Věra Jourová (Česká republika), Stella Kyriakidisová (Cyprus), Janez Lenarčič (Slovinsko), Didier Reynders (Belgicko), Margaritis Schinas (Grécko), Nicolas Schmit (Luxembursko), Kadri Simsonová (Estónsko), Virginijus Sinkevičius (Litva), Maroš Šefčovič (Slovensko), Dubravka Šuicová (Chorvátsko), Frans Timmermans (Holandsko), Jutta Urpilainenová (Fínsko), Adina Valeanová (Rumunsko), Olivér Várhelyi (Maďarsko), Margrethe Vestagerová (Dánsko), Janusz Wojciechowski (Poľsko).
Európsku komisiu podporili aj slovenskí poslanci
Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD), ktorá je šéfkou slovenskej delegácie socialistov a demokratov (S&D) v EP upozornila, že pred novou eurokomisiou stoja viaceré dôležité výzvy, ktoré sa končiacej komisii Jeana-Clauda Junckera nepodarilo v dostatočnej miere naplniť. Podľa nej sa týkajú napríklad posilnenia európskej zahraničnej politiky.
“Z členských krajín dlhodobo zaznievajú požiadavky týkajúce sa posilňovania bezpečnosti. Európska diplomacia preto musí zohrávať aktívnejšiu úlohu v zabraňovaní vzniku konfliktov predovšetkým v bezprostrednej blízkosti vonkajších hraníc EÚ,” pripomenula Beňová.
Dodala, že dokončiť bude treba aj budovanie bankovej únie, ktorá má zohrávať jednu z kľúčových úloh pre efektívnejšie zvládanie budúcej ekonomickej krízy, ktorá ako “prirodzená súčasť ekonomického cyklu nepochybne jedného dňa príde, a musíme byť na ňu čo najlepšie pripravení”.
Za ďalšiu z oblastí, ktorým sa nová EK bude musieť intenzívne venovať, považuje Beňová klimatické zmeny, lebo požiadavky ohľadom účinných opatrení zaznievajú na klimatických protestoch nielen v Európe, ale po celom svete.
“Dôležité je, aby boli tieto budúce opatrenia udržateľné a nepoškodzovali záujmy a konkurencieschopnosť európskych priemyselníkov a neohrozovali existujúce pracovné miesta,” odkázala Beňová. V oblasti spravodlivosti bude podľa nej potrebné zaistiť zdaňovanie veľkých digitálnych spoločností.
Ivan Štefanec (KDH), šéf slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany (EPP) v europarlamente, upozornil, že nová exekutíva EÚ by mala pracovať na dokončení jednotného trhu.
Jej hlavnou úlohou bude pokračovať v iniciatívach z predchádzajúcich období, ako je napríklad program Invest4EU, a nestratiť tempo pri prehlbovaní integrácie v oblastiach, ako je jednotný trh, digitalizácia či energetická únia.
“Hlavne pri jednotnom trhu očakávam viac iniciatívy a návrhov, ktoré povedú k jeho dokončeniu. Sme pripravení novej komisii pomáhať, aby bola legislatívna činnosť pružnejšia a efektívnejšia než doteraz,” uviedol poslanec.
Podľa názoru Michala Šimečku (Progresívne Slovensko), ktorý je v EP vedúcim dvojčlennej slovenskej delegácie vo frakcii liberálov z Obnovme Európu (RE), Ursula von der Leyenová poskladala dobrú zostavu komisárov a vhodne nastavila priority, najmä prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku.
“Klimatická zmena a digitálna revolúcia ovplyvnia naše životy na celé generácie. Obe tieto civilizačné výzvy môžeme zvládnuť len spoločne – ako Európska únia. A musíme začať pracovať ihneď. Aj preto som novú komisiu podporil,” vysvetlil poslanec.
Priznal však, že tak urobil bez veľkého nadšenia. Aj preto, že odkedy von der Leyenová prišla v júli do Bruselu, z jej pôsobenia sa postupne vytratil hodnotový rozmer a dôraz na ochranu demokracie, spravodlivosti a ľudských práv.
“Mrzí ma, že sa rozhodla vyjsť v ústrety Viktorovi Orbánovi. Jeho nominantovi zverila agendu rozšírenia EÚ a vzťahov so susedmi. To je úplne zle: ako bude maďarský eurokomisár Oliver Várhélyi chrániť právny štát a demokraciu na západnom Balkáne, na Ukrajine alebo v Turecku, ak jeho vlastná vláda tieto hodnoty aktívne demontuje?” uviedol Šimečka, ktorý je hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu k novému mechanizmu na monitorovanie dodržiavania princípov právneho štátu v EÚ.
Upozornil, že sa dá rozumieť, že EK potrebuje hlasy a podporu Fideszu – alebo poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) -, ale je to “šikmá plocha”, lebo EÚ ako politický projekt prežije len vtedy, keď bude odhodlane brániť hodnoty, kvôli ktorým vznikla.
Novú Európsku komisiu podporila aj poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), ktorá šéfuje dvojčlennej slovenskej delegácii v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).