Politika Spoločnosť Top Zahraničné

Európou otrasie v roku 2019 brexit. Zmení to aj európsky parlament

Theresu Mayovú čaká ešte tvrdý boj o brexit. (TASR/AP)

BRATISLAVA – Rok 2018 sa pomaly končí. Priniesol mnohé dôležité udalosti, ktoré zaplňovali svetové médiá. Bola to napríklad  eskalácia konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj schválenie Globálneho rámca OSN o migrácii. Z európskeho hľadiska bolo jednou z najdôležitejších tém podpísanie dohody o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ). A práve brexit bude jednou z najdôležitejších udalostí, ktoré sa majú v Európe odohrať.

Starý kontinent čakajú v roku 2019 dve dôležité udalosti, ktoré môžu výrazne zmeniť chod EÚ. Má to byť vystúpenie Veľkej Británie z Únie, ku ktorému má prísť 29. marca a voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa majú konať od 23. do 26. mája.

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ

Pri referende, ktoré sa vo Veľkej Británii odohralo 23. júna 2016, sa obyvatelia rozhodli pre vystúpenie krajiny z EÚ (brexit). Za odchod z Únie hlasovalo 51, 89 percenta voličov pri volebnej účasti 72,2 percent. Britská premiérka Theresa Mayová zahájila 29. Marca 2017 proces vystúpenia podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii. Urobila tak písomným oznámením Rade EÚ.

K vystúpeniu by malo dôjsť 29. marca 2019 o 23:00 hodine britského času. Po oficiálnom brexite by mala ešte nasledovať dvojročná fáza, počas ktorej musí Británia dodržiavať všetky pravidlá EÚ a platiť príspevky. Naopak vo výboroch Únie nebude mať krajina žiadne slovo.

Európska komisia a Spojené kráľovstvo predstavili 14. novembra návrh dohody o brexite. Predsedovia vlád EÚ dohodu schválili 25. novembra 2018. V Británii sa návrh zmluvy stretol s kritikou tak na strane ľudí odmietajúcich brexit, ako aj na strane obhajcov vystúpenia z Únie. Niektorí členovia vlády dokonca odstúpili zo svojich funkcií. Medzi nimi štátny tajomník pre Severné írsko Shailesh Vara, minister pre brexit Dominic Raab, ministerka práce Esther McVey, štátna tajomníčka pre vystúpenie z Únie Suella Braveman.

Premiérka Theresa Mayová tak v priebehu troch hodín stratila svojich najdôležitejších ministrov. V konzervatívnej strane sa začali zoskupovať odporcovia a obhajcovia premiérky. Okrem odchádzajúcich ministrov bol hlasným kritikom Mayovej aj Jacob Rees-Mogg, ktorý spolu s ďalšími politikmi 15. novembra vyzval na hlasovanie o jej nedôvere.

Britská premiérka Theresa Mayová (uprostred) a slovenský premiér Peter Pellegrini si podávajú ruky na summite Európskej únie v Bruseli. (TASR/AP)

O dohode o brexite sa malo v britskom parlamente hlasovať 11. decembra. Mayová však nemala pre jej schválenie nemala v dolnej komore dostatočnú podporu ani u vlastných poslancov. Okrem toho Európsky súdny dvor v Luxemburgu 10. decembra vo svojom rozhodnutí uviedol, že Spojené kráľovstvo by jednoducho mohlo cúvnuť a vzdať sa brexitu bez súhlasu ďalších 27 krajín EÚ.

Hlavnou časťou dohody, ktorú kritizujú jej odporcovia v britskom parlamente, je tzv. “backstop”. “Backstop” má garantovať, že po brexite nebudú žiadne hraničné kontroly a bariéry medzi štátom Írskom – členom EÚ – a britským Severným Írskom. V opačnom prípade totiž panuje obava, že by takáto situácia viedla k politickému násiliu v oblasti, v ktorej v minulosti zúrila občianska vojna.

Na samite Rady EÚ (v noci z 13.na 14. decembra) šéfovia vlád členských štátov zaručili Mayovej vo vyhlásení, že keď to bude len trocha možné, zabránia použitiu “backstopu”. Ak by predsa len bol potrebný, “bol by použitý len dočasne, pokiaľ nebude nahradený iným riešením”.

K odloženému hlasovaniu o dohode s EÚ o vystúpení krajiny z Únie by malo prísť až v januári 2019.

Viac sa dočítate v článkoch:

Voľby do Európskeho parlamentu

V dňoch 23. až 26 mája sa v 27 členských štátoch EÚ odohrajú voľby do Európskeho parlamentu. Budú prvými po očakávanom vystúpení Veľkej Británie z Únie. Pôvodný počet poslancov bol 751, ale po brexite sa ich počet zníži na 705. Slovensko má v europarlamente 13 svojich zástupcov.

V súlade s článkom 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Európska rada stanovuje jednotné pravidlá pre voľby. Napríklad volebný systém si vyžaduje právo na proporčné zastúpenie, ale presné opatrenia sú ponechané na samotné členské štáty.

V čom budú voľby rozhodujúce

Možný posun doprava môže mať pri nadchádzajúcich európskych voľbách pre EÚ fatálne dôsledky. V členských štátoch sa v posledných rokoch výrazne rozšíril nacionalizmus a skepsa voči Únii. Pravicovým stranám, ako napríklad francúzskemu Národnému frontu (NF) alebo Alternatíve pre Nemecko (AfD) prudko stúpla popularita.

V ďalších členských štátoch sedia pravicoví populisti ako napríklad radikálne pravicová Liga severu v Taliansku, alebo Fidesz v Maďarsku, ale aj slobodná strana Rakúska (FPÖ) a Právo a spravodlivosť v Poľsku. Problémom je, že sa do popredia dostáva v celej EÚ problematika migrácie a naopak iné témy sa dostávajú do úzadia. Keď pravicové strany v eurovoľbách opäť posilnia, ohrozí to akcieschopnosť Únie.

Zasadnutie europarlamentu v Štrasburgu. (TASR/AP)

Proeurópske sily v europarlamente

Na druhej strane dosiahla EÚ v prieskumoch najvyššiu podporu za 35 rokov. Podľa prieskumu eurobarometra z 23. mája 2018 uviedli až dve tretiny európskych občanov, že ich krajina z členstva v Únii profituje a 60 percent opýtaných považuje členstvo za dobré.

Existujú mnohé iniciatívy, ako napríklad “Mladí európski federalisti” a “Pulse of Europe”, ktoré sa zasadzujú za prehĺbenie spolupráce v EÚ. Problém vidia najmä v Európskej rade, kde zasadajú šéfovia vlád členských štátov. Veľa návrhov Európskej komisie a europarlamentu na reformu spoločenstva, sú odmietané s odkazom na národné záujmy. EÚ nebude podľa nich schopná riešiť problémy, ak nebudú členské štáty ochotné oželieť časť svojej suverenity.