BRUSEL – Vlády členských štátov EÚ, ktoré budú zasahovať do nezávislosti súdnictva alebo nebudú bojovať proti podvodom a korupcii, by v budúcnosti mohli čeliť strate prístupu k fondom EÚ. Zhodli sa na tom vo štvrtok poslanci Európskeho parlamentu (EP) na miniplenárnom zasadnutí v Bruseli.
V správe EP sa uvádza, že pokiaľ Európska komisia (EK) v spolupráci so skupinou nezávislých expertov, odhalí všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členskej krajine EÚ, čo môže ohroziť správu finančných prostriedkov Únie, mala by mať možnosť navrhnúť protiopatrenia. Tie môžu mať podobu obmedzenia predbežného financovania projektov v danom štáte až po zastavenie platieb z rozpočtu EÚ.
Europarlament schválil uvedený legislatívny návrh vo štvrtok v prvom čítaní.
Rozhodnutie eurokomisie o zablokovaní platieb by však podľa prijatého textu musel odobriť Európsky parlament aj ministri členských krajín (Rada EÚ). Len čo členský štát odstráni nedostatky naznačené EK, europarlament a Rada EÚ by mohli prístup k fondom obnoviť.
Podľa EP eurokomisia môže dospieť k záveru, že právny štát v členskom štáte je ohrozený, pokiaľ dôjde k oslabeniu minimálne jedného z nasledujúcich princípov: riadne fungovanie orgánov, ktoré sú zodpovedné za implementáciu rozpočtu Únie; riadne fungovanie orgánov vykonávajúcich finančnú kontrolu; riadne fungovanie vyšetrovacích zložiek a prokuratúry vo vzťahu k stíhaniu podvodov, vrátane daňových podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Únie v súvislosti s implementáciou rozpočtu EÚ; účinné súdne preskúmanie konania alebo nekonania orgánov nezávislými súdmi; vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov; predchádzanie a postihovanie daňových únikov; účinná spolupráca s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a s Európskou prokuratúrou (EPPO).
Komisii by pri rozhodovaní mala pomôcť poradná skupina zložená z nezávislých expertov v oblasti ústavného práva, financií a rozpočtu. Parlament každého členského štátu by mal do skupiny nominovať jedného odborníka, päť expertov vymenuje aj EP. Poradná skupina by mala každý rok posudzovať situáciu vo všetkých členských štátoch EÚ.
Komisia by sa v závislosti od rozsahu nedostatkov v danom členskom štáte mohla rozhodnúť prijať jedno alebo viacero opatrení, vrátane: pozastavenie rozpočtových záväzkov; prerušenie platobných termínov; zníženie zálohových platieb a pozastavenie platieb.
Pokiaľ EK nerozhodne inak, členské štáty budú musieť napriek obmedzeniu či zastaveniu platieb zo strany EÚ pokračovať v implementácií programov a vyplatiť prisľúbené finančné prostriedky konečným príjemcom – napríklad výskumníkom či organizáciám občianskej spoločnosti.
Europoslanci už v januári schválili mandát na vyjednávanie s Radou EÚ o konečnom znení novej legislatívy. Nakoľko sa však ministri členských štátov zatiaľ nedohodli na svojej rokovacej pozícii, vyjednávania o tejto téme boli odložené na obdobie po májových voľbách do EP.