Politika Zahraničné

Europarlament nemusí schváliť dohodu o nomináciách na posty v EÚ, tvrdí Tusk

Europarlament nemusí schváliť dohodu o nomináciách na posty v EÚ, tvrdí Tusk. Zdroj: TASR/AP

BRUSEL – Predseda Európskej rady Donald Tusk vyjadril nádej, že po tom, ako sa hlavy vlád a štátov členských krajín EÚ v utorok dohodli na tom, kto obsadí štyri kľúčové pozície v inštitúciách Únie, Európsky parlament (EP) dokáže odobriť tieto nominácie – aj napriek tomu, že politické frakcie v EP už dali najavo svoju nespokojnosť s dohodou, ktorá sa zrodila po trojdňovom mimoriadnom summite.

 

Politické skupiny v EP, ako aj mnohí europoslanci už prostredníctvom sociálnych médií či vyhlásení pre novinárov dali najavo, že sa im nepáči dohoda premiérov a prezidentov, ktorá ignorovala takzvaný systém špicenkandidátov, čiže nominantov celoeurópskych politických strán pre vysoké pozície v EÚ.

V prípade, že by poslanci EP neschválili balík nominácií na top pozície v EÚ, premiéri a prezidenti musia v priebehu mesiaca zvolať ďalší krízový summit a dohodnúť sa na nových menách prijateľných pre európskych zákonodarcov.

“Dúfam, že politickí vodcovia, a to nielen premiéri, urobia všetko pre to, aby presvedčili našich kolegov v Európskom parlamente, že treba podporiť tento projekt,” povedal Tusk o procese nominácií po skončení summitu v Bruseli. Zároveň však priznal, že je “veľkou otázkou”, či europarlament odobrí balík štyroch dohodnutých mien.

Kompromis z Bruselu znamená, že štyri dôležité pozície budú vyvážené z rodového hľadiska – dve ženy a dvaja muži -, avšak nedosiahla sa zemepisná rovnováha, po ktorej volalo Slovensko a ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4).

Šéfkou Európskej komisie by sa od 1. novembra mala stať nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová, vedenie Európskej centrálnej banky prevezme francúzska pravicová politička Christine Lagardová. Obe zastupujú Európsku ľudovú stranu (EPP).

Vedenie Európskej centrálnej banky prevezme francúzska pravicová politička Christine Lagardová. Zdroj: TASR/AP

Šéf španielskej diplomacie a zástupca tábora sociálnych demokratov Josep Borrell by mal byť novým šéfom diplomacie EÚ a belgický liberálny premiér Charles Michel bude predsedať Európskej rade.

Tusk upozornil, že von der Leyenová si za podpredsedov exekutívy EÚ zvolí neúspešných špicenkandidátov Fransa Timmermansa z Holandska a Margrethe Vestagerovú z Dánska.

Timmermansa, ktorého meno sa v hre o šéfa eurokomisie najčastejšie skloňovalo počas summitu v pondelok, odmietli predovšetkým krajiny V4 a Taliansko.

Podľa vyjadrení Tuska sa premiéri a prezidenti na summite vyslovili za to, aby sa o päťročné predsednícke obdobie v Európskom parlamente podelili (po dvoch dvaapolročných mandátoch) európski socialisti a ľudovci, konkrétne Sergej Stanišev z Bulharska, jediný kandidát z východnej časti Únie, a Manfred Weber z Nemecka – ešte pred týždňom považovaný za hlavného favorita na post predsedu eurokomisie.

Europoslanec Sergej Stanišev z Bulharska. Zdroj: TASR/AP

Takúto “matematiku” však v utorok večer v Štrasburgu zneistili politické skupiny v europarlamente, keď do stredajších volieb o predsedu EP v prvom kole nenasadili mená, ktoré im odporučili hlavy vlád a štátov v Bruseli.

Po uzávierke nominácií boli známi iba štyria uchádzači – český europoslanec Jan Zahradil z politickej skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR), nemecká europoslankyňa Franciska “Ska” Kellerová (Zelení/Európska slobodná aliancia), španielska europoslankyňa Sira Regová (Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severská zelená ľavica) a Talian David-Maria Sassoli (Pokroková aliancia socialistov a demokratov).

Horúcou kandidátkou na spot šéfky aurokomisie je Ursula von der Leyenová. Zdroj: SITA/AP

Znamená to, že socialisti v prvom kole nenasadili Staniševa a medzi kandidátmi nefiguroval ani Weber.

Zdroje z prostredia EPP v europarlamente naznačili, že ľudovci môžu do súboje opätovne nasadiť súčasného šéfa EP Antonia Tajaniho.

Voľby sa začnú o 09.00 h SELČ. V prípade, že žiaden z kandidátov nebude zvolený v prvom kole, tí istí alebo aj iní kandidáti môžu byť nominovaní do druhého kola. V prípade potreby sa tento postup uplatní aj na tretie kolo hlasovania a ak šéf EP nebude zvolený ani v treťom kole, dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov postúpia do posledného, štvrtého kola, v ktorom zvíťazí kandidát s väčším počtom hlasov.