BRATISLAVA – Pakt o migrácii z dielne OSN robí čoraz väčšie problémy. Mnohé krajiny ho odmietajú podpísať. Aj na predsedu vlády Petra Pellegriniho mnohé politické strany vyvíjajú tlak. Naposledy ho vyzval Boris Kollár zo Sme rodina, aby dokument nepodpísal. Pellegrini má pre všetkých tvrdý odkaz. Hovorí o ,,strašení” občanov zo strany opozície.
Napriek tomu, že opozičné hnutie Sme rodina vie, že ide iba o deklaráciu, podľa ich šéfa Borisa Kollára je to ,,nebezpečná neznáma‘‘. Kollár patrí dlhodobo k odporcom migrácie. Na tlačovej konferencii vyhlásil, že o tomto dokumente by mala rokovať Národná rada. Zdôraznil, aby sa aj spolu s premiérom jasne vyjadrili a uistili občanov, že Slovensko ani touto formou neprijme žiadnych migrantov a nenaruší vlastnú suverenitu. ,,Hovorí sa síce o právne nezáväznom dokumente, jeho podpisom nepotvrdzujeme, koľko migrantov prijmeme, ale otvárajú sa pochybnosti, že štáty stratia schopnosť rozhodovať, kto je a kto nie je migrant.“ Kollár dodal, že dokument obsahuje veľa nejasných regulácií a záväzkov.
Predseda hnutia Boris Kollár sa obul aj do ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Šéf diplomacie, ktorý sa počas svojho mandátu v OSN príprave dohody venoval, zdôraznil, že kompakt o bezpečnej migrácii by nemal byť považovaný za hrozbu, ale skôr za prvú platformu na riešenie medzinárodného fenoménu migrácie. Kollár sa ale domnieva, že minister nezastupuje záujmy Slovákov, ale len svoje záujmy kariérneho diplomata. Tvrdí, že téma migrácie je stále dôležitá a zlých riešení, ako napríklad povinné kvóty, bolo niekoľko. „My nemôžeme dopustiť, aby sme otvárali náruč pre klimatické zmeny. Veď sa sem nezmestia. Viem, že svet nie je spravodlivý, ale musíme si uvedomiť, že žijeme na Slovensku, občania platia dane, nie nejaký kariérny diplomat by mal rozhodovať o tom, akú budú mať kvalitu života,“ vysvetlil Kollár.
Reakcia predsedu vlády Petra Pellegriniho na seba nenechala dlho čakať. Ostro odmieta zneužívanie a bezdôvodné účelové strašenie občanov témou migrácie niektorými opozičnými stranami v rámci prebiehajúcej kampane ku komunálnym voľbám. ,,Predseda vlády SR Peter Pellegrini ubezpečuje občanov SR, že Slovensko nijako nemení svoju pozíciu v otázke migrácie. Vláda pod vedením Petra Pellegriniho v žiadnom prípade neurobí nič, čo by mohlo akokoľvek ohroziť či oslabiť bezpečnosť a suverenitu Slovenskej republiky. Vláda naďalej odmieta kvóty a povinné prerozdeľovanie migrantov,‘‘ reagovalo tlačové oddelenie Úradu vlády.
Aj Slováci sú migranti
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák začiatkom decembra deklaroval svoj osobný postoj k prijatiu globálneho paktu o migrácii Organizácie Spojených národov, ako oficiálne stanovisko Slovenskej republiky. Vyzval na konštruktívnu diskusiu bez dezinformácií. ,,Môžeme sa o tom dokumente rozprávať, koľko chceme, ale rozprávajme sa o tom, čo v ňom je a čo je jeho zmyslom, a nie nejaké nezmysly. Nič nie je ďalej od pravdy ako takéto bludy, ktoré niektorí ľudia aktívne šíria,‘‘ skonštatoval Lajčák. Pripomenul, že migrantmi sú aj Slováci v zahraničí. „V podstate ide o to, aby naši ľudia, ktorí pracujú ako zdravotné sestry v Rakúsku, Írsku, neboli zneužívaní len preto, že sú cudzinci. Tiež by nikto nemal dostávať nižšiu mzdu len preto, že je migrant.“ Ľudia sa podľa neho nemajú deliť na občanov prvej a druhej kategórie, teda podľa toho, kde sa narodili.
Slová ministra Lajčáka sa nepáčia ani koaličnej SNS. Návrh považujú za nevyvážený a konfliktný. ,,Rozporuplný dokument OSN, ktorý má nastaviť nové rámce pre migráciu svojvoľným definovaním nových titulov pre uznanie práva na migráciu (klimatické zmeny, chudoba), stanovením nových povinností štátom do ktorých migranti prichádzajú a ktorý je v príkrom rozpore s aktuálnou pozíciou v SR v oblasti migračnej politiky, je potrebné podrobiť širokej odbornej, aj verejnej diskusii a neschovávať ho na príslušnom odbore ministerstva,” hodnotí prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška. Strana pripomína rezortu diplomacie, že o závažných záväzkoch majú rozhodovať iba na to príslušné kolektívne orgány.
Pakt o migrácii má odporcov
Dokument pripravila Organizácia Spojených národov počas 72. Valného zhromaždenia OSN, ktorému predsedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Cieľom dokumentu je zabrániť tomu, aby neboli ľudia znevýhodňovaní len preto, že sú cudzinci. Pakt o migrácii by mali podpísať v decembri v Maroku ministri zahraničných vecí. Krajiny V4, USA či Rakúsko dokument nepodpíšu. „O obsahu tohto dokumentu existuje veľa mýtov a málo informácií. Každý štát si na základe toho dokumentu rozhodne, čo prijme do svojho zákonodarstva,“ zdôraznil minister Lajčák.
Slovensko dáva pomocnú ruku
Podľa najnovších informácií by Slovensko malo vybaviť 250 žiadateľov o azyl v priebehu dvoch rokov. Jedná sa o pokračovanie presídľovacieho tranzitu, ktorý je na Slovensku realizovaný od augusta roku 2009 na základe dohody medzi vládou, Úradom vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu o humanitárnom transfere utečencov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, cez Slovenskú republiku. ,,Všetky tieto osoby sú pod mandátom OSN, nie sú žiadateľmi o udelenie azylu v SR. Neostávajú na našom území, ale sú v priebehu pol roka presídlené do tretej krajiny. Nejde teda o žiadne prijímanie utečencov, ktorí ostávajú trvalo na našom území, ale opakujeme, ide o pokračovanie už existujúceho projektu, ktorý je realizovaný od roku 2009 v Záchytnom tábore v Humennom,” uvádza z tlačového odboru ministerstva vnútra Michaela Paulenová.
Momentálne sa na Slovensku nachádza 62 žiadateľov o udelenie azylu. Slovenská republika udelila tento rok azyl jednej osobe. Následne po tom, ako prebehne azylové konanie odídu do krajiny, ktorú si určia. ,,Je to len súčasťou toho, že Slovenská republika chce pomáhať krajinám, kde je veľký nával pri spracovaní žiadostí o azyl a následne všetci tí žiadatelia o azyl, ak im bude azyl priznaný, odcestujú do tých krajín, kde budú žiť. Prípadne, ak im nebude priznaný azyl, budú sa musieť vrátiť do krajiny pôvodu,‘‘ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu za Smer-SD Monika Beňová.
Otázky migrácie sa riešia aj na medzinárodnej úrovni
Európsky parlament už pred rokom schválil reformu Dublinského dohovoru, ktorý riešil azylovú politiku, ale aj migráciu. Súčasťou boli aj povinné kvóty, ktoré viaceré krajiny odmietli. ,,Bulharské predsedníctvo, ktoré bolo začiatkom tohto roka, sa tomu odmietlo venovať, povedali, že to nebudú riešiť. Teraz tu máme rakúske predsedníctvo, ktoré o tej téme diskutuje,‘‘ hovorí poslankyňa Beňová. Dopĺňa, že podľa nej reforma nebude schválená a tým pádom to bude vrátené a ,,bude sa musieť pripraviť nový návrh‘‘.
