SALZBURG – Európa potrebuje nový kurz, novú dynamiku a silnejšiu integráciu. Na tlačovej besede po rokovaní v Salzburgu so slovenským premiérom Robertom Ficom, premiérom Českej republiky Bohuslavom Sobotkom a rakúskym kancelárom Christianom Kernom to uviedol prezident Francúzska Emmanuel Macron.
„Potrebujeme novú dynamiku v Európe, chceme sociálnu a fiškálnu integráciu, aby Európa pokročila ďalej,” povedal. Plán na budovanie jadra EÚ by mal byť podľa Macrona známy do konca tohto roka. „Nemáme vopred nadefinované, kto bude v jadre,” uviedol.
Reč aj o jadre únie
Podľa premiéra Roberta Fica sa na spoločnom rokovaní hovorilo o jadre Európskej únie. „Do konca roka musia byť jasné kontúry toho, čo to má byť,” povedal. Žiada, aby pri formovaní toho, čo má byť jadro Európy, boli všetci členovia únie. Členstvo v EÚ podľa Fica Slovensku pomohlo. Ak sa podľa neho bude budovať jadro EÚ, Slovensko chce byť pri tom.
„Toto je pre Slovensko strategický cieľ,” zdôraznil. Tí, čo chcú v Európe napredovať rýchlejšie, by podľa Fica mali dostať takú možnosť. Je si pritom vedomý toho, že účasť Slovenska v jadre EÚ bude aj niečo stáť. „Budeme sa musieť viac priblížiť v sociálnej a obrannej politike,” tvrdí.
Ako s pracovníkmi v zahraničí?
Predmetom spoločného rokovania bola aj revízia smernice o vysielaní pracovníkov do zahraničia. „Sme veľmi blízko k dohode,” skonštatoval Fico. Považuje za realistické, že by Rada ministrov EÚ smernicu schválila v októbri tohto roka.
Prezident Francúzska Emmanuel Macron pri smernici o vysielaní požaduje skrátenie času vysielania pracovníkov do zahraničia, predchádzanie zneužívaniu tzv. schránkovými firmami a presadenie férového odmeňovania. Podľa Macrona by sa tiež mali posilniť kontroly v tejto oblasti na bilaterálnej báze.
Štyri témy
Rakúsky kancelár Christian Kern uviedol, že pri rokovaní o smernici o vysielaní ide o štyri témy. Prvou je, aby obdobie vyslania pracovníka do zahraničia bolo kratšie ako navrhovaných 24 mesiacov, aby platilo pravidlo rovnakej mzdy na rovnakom mieste za rovnakú prácu, aby sa zohľadnili špecifiká v oblasti dopravy a aby sa zabránilo obchádzaniu predpisov.
Český premiér Bohuslav Sobotka poukázal na to, že pri urýchlení konvergencie by sa mali využiť aj štrukturálne fondy EÚ. „Dosiahli sme určitý pokrok s cieľom nájsť kompromis,” povedal Sobotka k revízii smernice o vysielaní pracovníkov.
Schválenie v októbri
Smernicu o vysielaní pracovníkov do zahraničia, ktorej revíziu predstavila Európska komisia ešte 8. marca 2016, by mala príslušná Rada ministrov EÚ schváliť v októbri. Smernicu o vysielaní pracovníkov žiadajú Francúzsko či Nemecko. Ich argumentom je, že inštitút vyslaného pracovníka narúša ich sociálny systém a tlačí na znižovanie miezd.
Vyslaní zamestnanci sú tí, ktorých napríklad slovenská firma pošle do inej členskej krajiny, ale stále na nich platí slovenský Zákonník práce. Smernica zavádza zásadu, podľa ktorej sa má uplatňovať rovnaký spôsob odmeňovania za rovnakú prácu.
Rozdielne názory štátov únie
Medzi členskými štátmi únie pretrvávajú na úpravu vysielania rozdielne názory. Slovensko sa spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom snaží o to, aby zo smernice bola vyňatá oblasť dopravy, ale aj aby smernica začala platiť neskôr ako len o dva roky.
Diskutuje sa pritom o návrhu na predĺženie prechodných období pre transpozíciu revízie smernice na minimálne tri roky. Smernica by sa týkala napríklad robotníkov pracujúcich na stavbách či vo firmách, ktoré sa podieľajú na subdodávkach.
Nespokojný Richter
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter v utorok na tlačovej besede poukázal na to, že nie je spokojný s vývojom odmeňovania vysielaných pracovníkov. „Mzda vyslaných pracovníkov Slovenskej republiky do krajín Európskej únie sa za posledný rok znížila,” upozornil. Rozhodujúce firmy sa tak podľa neho o zisk nepodelili so zamestnancami.
„Aj to nás vedie k tomu, aby sme zásadne menili postoj a aby sme mali záujem, aby boli odmeňovaní na úrovni minimálnej mzdy krajín, v ktorých pôsobia,” uviedol Richter. Slovensko sa tiež podľa neho snaží, aby sa do príjmu započítavali všetky benefity, vrátane diét. “To ostatné krajiny nepoznajú,” dodal.
Foto: SITA / AP