TALLINN – V Estónsku pokračuje pátranie po rakete vzduch-vzduch, ktorú v utorok nedopatrením odpálila posádka stíhačky typu Eurofighter španielskeho letectva, podieľajúceho sa na kontrole vzdušného priestoru nad troma pobaltskými republikami. Estónsky premiér Jüri Ratas vo štvrtok v Tallinne informoval, že doteraz sa nepodarilo nájsť ani raketu typu Amraam, ani jej hlavicu. Na pokračujúcom pátraní po nej sa podieľa asi stovka vojakov a záchranárov, dodal.
Minister obrany pobaltskej republiky Jüri Luik nariadil vo štvrtok pozastavenie manévrov vzdušných síl NATO v Estónsku až do vyšetrenia incidentu. Na tlačovej konferencii v Talline súčasne informoval o ospravedlnení svojho španielskeho rezortného kolegu i veliteľa španielskeho letectva za pochybenie pri incidente. Informovali o tom tlačové agentúry DPA a AP.
Ako v stredu uviedol vo vysielaní stanice Vikerraadio hlavný veliteľ estónskeho vojenského letectva Riivo Valge, pátranie po zvyškoch rakety sa sústreďuje na oblasť Endla. Podľa Valgeho je veľmi pravdepodobné, že raketa vybuchla vo vzduchu. “Presvedčenie, že nebezpečenstvo (z rakety) nehrozí, posilňuje aj to, že (raketa) pri dopade na zem exploduje,” uviedol estónsky plukovník. Dodal však, že kým sa nenájde očitý svedok explózie alebo úlomky rakety, “považujeme to, čo sa stalo, za nebezpečný incident”, ktorého “okolnosti sa stále objasňujú”.
Iná verzia estónskych ozbrojených síl predpokladá, že raketa dopadla do močaristej, neobývanej oblasti národného parku pobaltskej republiky. Prítomnosť bojovej rakety na palube lietadla Valge vysvetlil tým, že lietadlá chrániace vzdušný priestor pobaltských štátov sú vždy v stave bojovej pohotovosti, a to aj počas vojenských cvičení alebo cvičných letov.
Podľa denníka Postimees sú do pátrania po rakete alebo jej úlomkoch zapojené posádky troch vrtuľníkov Robinson a lietadla An-2. Podľa Valgeho vyhlásenia z utorka hlavica rakety obsahovala päť až desať kilogramov trhaviny, čo v porovnaní s bombou predstavuje podstatne nižšiu ničivú silu. Estónsko, Litva a Lotyšsko nedisponujú vlastnými bojovými lietadlami. Ich vzdušný priestor preto zabezpečujú od roku 2004 na rotačnom princípe posádky stíhačiek iných členských krajín NATO. Podobný incident je v doterajšej histórii misie NATO Baltic Air Policing bezprecedentný.