ANKARA – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že vzťahy medzi Ankarou a Moskvou nie sú alternatívou k vzťahom s ostatnými spojencami v rámci NATO.
Podľa agentúry TASS to turecký prezident uviedol v utorok na tlačovej konferencii v Ankare pred odletom do Londýna, kde sa v utorok a stredu zúčastní na summite NATO.
“Rusko zostáva jedným z hlavných partnerov Turecka. Naše vzťahy s Ruskom nie sú alternatívou k väzbám s ostatnými spojencami, ale naopak, dopĺňajú sa (navzájom),” poznamenal Erdogan. Turecký prezident zdôraznil, že Rusko je dôležitým hráčom na globálnej politickej scéne.
Summit NATO v Británii sa podľa Erdogana zameria na vzťahy členských štátov NATO s Ruskom a Čínou. Dodal, že jeho krajina podporuje produktívnu spoluprácu s Čínou, ktorú Ankara “tiež považuje za rastúcu veľmoc”.
Podľa utorkového vydania britského denníka The Guardian chce Erdogan na dnešnom stretnutí s britským premiérom Borisom Johnsonom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou žiadať, aby Európa podporila jeho plán na vytvorenie tzv. bezpečnej zóny na severe Sýrie a pomohla Turecku pri obnove tejto časti Sýrie.
Erdogan podľa britského denníka chce tiež kriticky poukázať na to, že spojenci z NATO nechali Turecko osamotené v boji proti terorizmu, najmä proti kurdským ozbrojencov z Oddielov ľudovej sebaobrany (YPG).
The Guardian dodal, že Macrona rozhnevalo nedávne turecké rozhodnutie napadnúť Sýriu i spôsob, akým bolo toto rozhodnutie prijaté po konzultácii s jedným zo spojencov v NATO – Spojenými štátmi.
Macron vtedy varoval, že invázia tureckých jednotiek na sever Sýrie spôsobí humanitárnu katastrofu, oslabí vedúcu úlohu YPG pri potláčaní džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) a skomplikuje úsilie o mierové urovnanie v celej Sýrii.
The Guardian pripomenul, že Británia a Nemecko sú síce kritické ku krokom Turecka, ale sú tiež presvedčené, že by bolo veľkým strategickým omylom, keby kritika na adresu Ankary spôsobila, že Turecko opustí NATO a začne upevňovať svoje rodiace sa spojenectvo s Ruskom a jeho prezidentom Vladimirom Putinom.
Britský denník poznamenal, že prezident USA Donald Trump, ktorý podporil Erdoganovo rozhodnutie napadnúť severnú Sýriu, sa na utorkovej schôdzke v sídle britského premiéra na londýnskej Downing Street nemá zúčastniť.
Erdogan hrozí zablokovaním plánov NATO na posilnenie obrany v Pobaltí
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan hrozí, že jeho krajina zmarí plán NATO na obranu pobaltských štátov, ak Severoatlantická aliancie neuzná, že kurdské ozbrojené skupiny predstavujú teroristickú hrozbu, ktorú je potrebné riešiť. Podľa agentúry AFP sa Erdogan v tomto zmysle vyjadril v utorok v Ankare pred odletom na summit NATO v Londýne.
Táto vrcholná schôdzka sa koná pri príležitosti 70. výročia založenia aliancie a podľa AFP bude poznamenaná napätými vzťahmi s Tureckom najmä v súvislosti s jeho nákupom ruských systémov protivzdušnej obrany S-400 a s jeho nedávnou ofenzívou v severnej Sýrii.
Britský denník The Guardian v utorok na svojom webe zverejnil správu, že Turecko odmieta tvrdenia, že “vydiera NATO”, keď blokuje vojenský plán pre Pobaltie a Poľsko, pokiaľ Ankara nedostane podporu pre svoje úsilie o porážku ozbrojených síl sýrskych Kurdov – Oddielov ľudovej sebaobrany (YPG) – na svojich hraniciach.
Turecko podľa denníka ústami nemenovaného vládneho úradníka pripomína, že ako člen NATO má právo vetovať akýkoľvek návrh.
“NATO je inštitúcia, v ktorej má Turecko plné práva veta,” a to v politickej aj vojenskej oblasti, uviedol nemenovaný predstaviteľ tureckej vlády. Spresnil tiež, že “neexistuje nič také ako vydieranie Tureckom – takéto vyhlásenie je neprijateľné.”
NATO svoj plán na posilnenie obrany Poľska, Estónska, Litvy a Lotyšska odôvodnilo možným útokom z Ruska.
Erdogan v utorok informoval, že v pondelok hovoril s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a bude o otázke YPG bude v Londýne rokovať okrem Poľska aj s pobaltskými krajinami.
Erdogan vyhlásil, že sa na tieto stretnutia teší. Varoval však, že “ak teroristické organizácie, proti ktorým bojujeme, nie sú priateľmi z NATO uznané ako teroristické skupiny, potom budeme, žiaľ, proti všetkým krokom, ktoré sa tam majú podniknúť.”
YPG sú úzko prepojené so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá od roku 1984 vedie boj proti Turecku a Ankara i jej západní spojenci ju označujú za teroristickú.
Západné štáty však YPG využili ako účinnú silu v boji proti džihádistickej skupine Islamský štát (IS) a aj preto sa postavili proti ofenzíve, ktorú Turecko v októbri tohto roku rozpútalo na severe Sýrie proti YPG.