Domáce Politika Top

Dzurinda kritizoval Európsku úniu: Nie je to štát, ale zoskupenie štátov, toto mätie ľudí

BRATISLAVA – Celoeurópske kandidátky do Európskeho parlamentu? Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, v súčasnosti šéf Centra pre európsky štúdia Wilfreda Martensa, sa k vyjadril aj k téme, ktorú za šťastnú rozhodne nepovažuje.

Dzurinda vo videorozhovore pre portál Euractiv.sk tvrdí, že sa nemôže prihlásiť k priaznivcom tejto myšlienky, pretože jej nerozumie. „Rozumiem tomu, že pre niektorých ľudí v Námestove je aj Bratislava ďaleko, nieto ešte Amsterdam alebo Rotterdam,” uviedol.

Zahmlievanie a vyrábanie komplikácií

„Po druhé nerozumiem tomu aj preto, že stále Európska únia nie je štát, ale zoskupenie štátov. Akokoľvek sú voľby do EP v tom istom čase a v ten istý deň, EP je konštituovaný z delegátov volia v jednotlivých členských štátoch, čo korešponduje s tým, že sme únia a nie jednotný štát,” povedal Dzurinda.

Bývalý šéf SDKÚ zároveň tvrdí, že to na neho pôsobí ako pokus o ďalšiu centralizáciu. Ide vraj o ďalšie zahmlievanie a vyrábanie komplikácií, ktorým ľudia nebudú rozumieť. „Takéto mäteže a znejasňovanie pravidiel sa mi nezdá perspektívou,” uvádza.

Spitzenkandidáti? Nesúhlasím, ale rešpektujem

Veľa pozitívnych slov Dzurinda nenašiel ani pre systém spitzenkandidátov. „Nie som ani veľký fanúšik spitzenkandidáti, ale rešpektujem to,” povedal a dodal, že kedysi ním bol jeho dlhoročný dobrý priateľ Jean-Claude Juncker.

Kritizuje najmä systém voľby. Junckera vraj nevolili ani ľudia v Bratislave, ani v Berlíne – volili kandidátku EPP v Luxemburgu. „Možno pre médiá je to sexi. Ale z pohľadu samotnej politickej podstaty by som bol neúprimný, keby som sa k nej nejako silno hlásil alebo ju podporoval,” tvrdí.

Dzurinda zároveň hovorí, že je to otázka politického rozhodnutia a lídrov. „Preferoval by som taký konzervatívnejší tradičnejší postup. Je nesmierne prirodzené, keď frakcia, ktorá zvíťazí vo voľbách do EP, si môže nárokovať, že ona bude nominovať do svojho stredu človeka, ktorý potom sa bude uchádzať o väčšinu v europarlamente ako prezident Európskej komisie,” vysvetľuje.

Hlasovať sa bude v stredu

Pokiaľ ide o paneurópsku kandidátku, zriadenie nadnárodného volebného obvodu v rámci Únie by podľa poslancov posilnilo pocit občianskej príslušnosti k EÚ a európskeho charakteru volieb do EP. O tomto návrhu bude plénum hlasovať v stredu. V stredu ich čaká aj diskusia a hlasovanie o spitzenkandidátoch – možných predsedoch Európskej komisie.

Spitzenkandidáti sú kandidáti, ktorých navrhne frakcia. Tá, ktorá získa vo voľbách najviac poslancov, získa aj post šéfa EK. Niektorým sa však toto nepáči, chcú, aby šéfa EK navrhli členské štáty a parlament ho schválil. Týmto témam sa budú venovať aj premiéri a prezidenti na špeciálnom summite 23. februára v Bruseli.

Autor: ph, SITA, Foto: YouTube / EURACTIVsk, Video: YouTube / EURACTIVsk