Politika Spoločnosť Top Zahraničné

Dva pohľady na tragédiu, ktorá vošla do dejín. Z príbehov ľudí, ktorí ju prežili, behá i dnes mráz po chrbte

Po bombardovaní prakticky prestala Hirošima existovať. zdroj: TASR / AP

BRATISLAVA – Písal sa 6. august 1945, keď americký bombardér B-29 Enola Gayo 8:15 miestneho času vypustil nad japonským mestom Hirošima prvú atómovú bombu. Ničivá zbraň s paradoxným názvom Little Boy, teda “chlapček”, sa stala mílnikom v histórii a vyžiadala si státisíce obetí. Od realizácie jedného z najkontroverznejších politických rozhodnutí v novodobých dejinách ľudstva uplynie zajtra presne 74 rokov. 

 

To, aké následky bude mať rozhodnutie, ktoré počas 2. svetovej vojny urobili USA, vedelo iba niekoľko vyvolených. O tom, do čoho boli povolaní, nemali presné informácie ani členovia posádky lietadla, ktoré bombu na mesto zhodilo. „Nikto z nás vtedy netušil, že výbuch zmetie z povrchu Zeme celé mesto a usmrtí približne 150-tisíc ľudí. V to leto v roku 1945 sme vedeli len to, že zvrhneme špeciálnu bombu, ktorá ukončí vojnu,“ priznal po vojne Thomas Ferebee, jeden z tých, ktorí boli 6. augusta na palube Enola Gayo.

Paul Tibbets krátko pred štartom v osudný deň 6. augusta 1945. Zdroj. wikipedia

Samotný pilot bombardéra Paul Tibbets bol po vojne milovaný aj nenávidený. V päťdesiatych rokoch priznal, že dostával listy plné hnevu, nazvývali ho masovým vrahom, no za jeho čin sa mu ušlo aj niekoľko milostných návrhov. Skutok, ktorý vykonal bez toho, aby bol plne informovaný o jeho ničivom rozsahu, ovplyvnil nielen zvyšok jeho života, ale aj smrť. V letectve ostal aj po vojne. Je uvedený v americkej Národnej leteckej sieni slávy. Proti tomu, aby bol atašé v Indii, sa strhla vlna protestov. Z jeho pôsebenia na významnom poste teda následne vzišlo.  Za všetko hovoria slová jeho priatela. Ten po Tibbetsovej smrti v roku 2007 prezradil, že Tibbets nechcel pohreb ani náhrobný pomník. Dôvod? Nechcel odporcom bombardovania Hirošimy poskytnúť miesto na protesty.

O svojej úlohe z 2. svetovej vojny bol však plne presvedčený. A hoci priznal, že bol zdesený dôsledkami prvej atómovej bomby, veril, že to zachránilo milióny ďalších životov. Zomrel v roku 2007 vo veku 92 rokov. Tí, ktorí stáli v auguste 1945 na druhej strane barikády, však rozpovedali odlišné príbehy.

Hrôzu zažil dvakrát

Tsutomu Jamaguči pochádzal z Nagasaki. Osudného 6. augusta bol však práve na trojmesačnej pracovnej ceste v Hirošime. Mesto sa chystal opustiť hneď ráno aj s dvomi kolegami. Náhoda to však zariadila inak. Jamaguči sa musel zo stanice vrátiť späť do kancelárie, kde si zabudol pečatidlo. Podľa vlastných slov uvidel o 8:15 na oblohe bombardér a dva malé padáky. Potom sa svet navždy zmenil. “Na oblohe bola veľká žiara a odhodilo ma preč,” opísal. Patril k tým, ktorí prežili. Dočasne však oslepol, mal pretrhnuté ušné bubienky a vážne popáleniny na tele. Liečiť sa odišiel do rodného Nagasaki.

Tsutomu Jamaguči. Zdroj: wikipedia

Keď opisoval svojmu nadriadenému udalosti z Hirošimi, písal sa 9. august 1945. Ten mu príbeh o tom, ako jediná bomba zničila celé mesto aj s okolím, nechcel veriť. Práve v tej chíli však na Nagasaki dopadla plutóniová bomba Fat Man.

Hoci podľa dostupných informácií malo oba výbuchy zažiť približne 160 ľudí, Jamaguči je jediný, koho japonská vláda uznala ako preživšieho oboch bombových útokov.

Neskorší bojovník za jadrové odzbrojenie zomrel v rodnom Nagasaki v roku 2010. Mal 93 rokov. “Dôvodom, prečo nenávidím atómovú bombu je to, čo robí s ľudskou dôstojnoťou,” vyhlásil pred novinármi. Nerozumel tiež, prečo svet nechápe muky spôsobené atómovými bombami. “Ako môžu pokračovať vo vývoji týchto zbraní?” pýtal sa.

Na začiatku bol projekt Manhattan

Oba príbehy majú spoločný začiatok. Všetko odštartovalo v rozľahlej továrni vybudovanej uprostred púšte – v Los Alamos. Vláda Spojených štátov amerických na projekt vyčlenila v tom čase dva milióny dolárov. Sumu, ktorá nebola dovtedy nikdy v histórii vyčlennená na žiadny iný projekt. Pracovalo na ňom priamo až 225-tisíc ľudí, ďalších 600-tisíc nepriamo. O tom, že ich cieľom je vyrobiť jadrovú bombu však tušila len úzka skupina vyvolených. Výsledkom ich práce bolo zostrojenie bômb Little Boy a Fat Man zhodených na Hirošimu a Nagasaki.

Rozhodnutie, ktoré učinil vtedajší americký prezident Harry Truman si vyžiadalo bezprostredne po zhodení bomby na prvé japonské mesto 80- tisíc životov. Ďalších približne 100-tisíc bolo zranených. Mnohí z nich v horizonte dvoch týždňov zomreli na následky choroby z ožiarenia. Zničené boli dve tretiny mesta. V centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov postavených z betónu. Telá mnohých obetí nachádzajúcich sa blízko epicentra výbuchu neboli nikdy nájdené – v sekunde zmizli. Ostali z nich iba tiene na stenách budov. Následky použitia jadrovej zbrane pociťovali ešte ďalšie generácie. Po zhodení druhej atómovej bomby na Nagasaki, ktoré si vyžiadalo ďalších približne 74 000 životov, Japonsko kapitulovalo a 2. svetová vojna sa definitívne skončila 2. septembra 1945. Názory na to, akú cenu sme za to zaplatili, sa však rozchádzajú dodnes.

Ľudia sa modlia za obete zhodenia atómovej bomby pred pamätníkom v Parku mieru v Hirošime. Zdroj: TASR/AP

(Ne)poučiteľní?

Napriek hrôzam, ktorých bolo ľudstvo po zhodení atómových bômb svedkom, štáty od nich ruky preč nedávajú. Po pretekoch v zbrojení z čias Studenej vojny sme svedkami jadrových testov aj dnes. V súčasnosti jarové zbrane vlastní niekoľko krajín. Jedno z najpríznačnejších varovaní povedal v minulosti pri spomienkovej akcii súčasný starosta Hirošimy Kazumi Matsui. “Pokiaľ existujú jadrové zbrane a politici sa vyhrážajú ich použitím, ich hrôza môže kedykoľvek vstúpiť do našej súčasnosti,” upozornil.

 

Galéria
Po bombardovaní prakticky prestala Hirošima existovať. zdroj: TASR / AP
Po bombardovaní prakticky prestala Hirošima existovať. zdroj: TASR / AP
Po bombardovaní prakticky prestala Hirošima existovať. zdroj: TASR / AP
Po bombardovaní prakticky prestala Hirošima existovať. zdroj: TASR / AP
Ľudia sa modlia za obete zhodenia atómovej bomby pre pamätníkom v Parku mieru v Hirošime. Zdroj: TASR/AP
Paul Tibbets krátko pred štartom v osudný deň 6. augusta 1945. Zdroj. wikipedia
Tsutomu Jamaguči. Zdroj: wikipedia
navigate_before
navigate_next