Banská Bystrica Bratislava Košice Nitra Prešov Regióny Top Trenčín Trnava Žilina

Dusno pre vyššiu odpočítateľnú položku. Bugár prišiel so zásadným faktom

Béla Bugár - Zdroj: SITA/Alexandra Čunderlíková

BRATISLAVA – Je všetko inak, ako sa na prvý pohľad zdá? Minulotýždňové vyhlásenie zástupcov samospráv k navrhovanej novele zákona, ktorá by umožnila ľuďom využiť vyššiu časť odpočítateľnej položky základu dane a prilepšiť si tak na výplatných páskach, rozvírila medzi politikmi búrlivú diskusiu. Kým samosprávy tvrdia, že na túto tému s nimi nikto nediskutoval a vyzývajú poslancov parlamentu, aby za zákon nehlasovali, predkladatelia tvrdia niečo iné. Podľa ich slov samosprávy klamú a na túto tému už spolu diskutovali. 

 

Zástupcovia samospráv – t.j. starostovia, primátori a predsedovia samosprávnych krajov tvrdia, že ak návrh novely zákona prejde druhým čítaním a plénum ho schváli, bude to mať katastrofické následky. Podľa nich budú to bude znamenať, že mestá a obce budú mať menej peňazí na chod a budú hlboko v mínuse. Napríklad pre Bratislavu by predstavoval výpadok 12 miliónov eur, čo predstavuje financovia celej zimnej údržby, pre Košice 6 miliónov. V metropole východu táto suma podľa slov primátora Jaroslava Polačeka predstavuje celý rozpočet na opravu ciest. V Banskej Bystrici by za výpadok príjmov zase vedeli opraviť 40 kilometrov ciest, ktoré sú v havarijnom stave.

Ostrú výmenu názorov pritom spustil jeden návrh zákona – aby sa odpočítateľná položka základu dane zvýšila zo súčasných 19,2-násobku životného minima na 21-násobok. Predkladatelia – poslanci za Most-Híd Béla Bugár, Irén Šarközy a Tibor Bastrnák ním sledujú zvýšenie čistých príjmov občanov. Naopak, samosprávy v návrhu vidia menšie príjmy, ktoré im do rozpočtov pritečú, pretože nebudú dostávať také sumy z daní z príjmov, ako doteraz. Dvíhajú varovný prst, že novela skomplikuje život najmä občanom, nebudú im poskytnuté tak kvalitné služby, ako boli doteraz. Navyše tvrdia, že sa s nimi o tomto kroku s nikto z predkladateľov nerozprával. 

Porušená dohoda

Podľa predsedu Mostu-Híd je to ale všetko inak. Podľa jeho slov, ktoré povedal v diskusnej relácii TV Joj Na Hrane, totiž o tomto návrhu rokovali s vedením Združenia miest a obcí ešte v roku 2017. Dodal, že vtedy bola medzi nimi dohoda, že ani jedna, ani druhá strana návrh nebude komentovať, ani ho predkladať do parlamentu. Tú vraj ZMOS porušil na sneme, kde adresovali Bugárovi ostrú kritiku za jeho nápad. Následne uviedol, že nie je pravda, že samosprávy dostanú po prípadnom prijatí zákona menej peňazí.

“Teraz každý rok dostanú o 250 miliónov eur viac, ako predchádzajúci rok. Tieto peniaze idú zo štátneho rozpočtu. Ak návrh prejde, nedostanú takúto sumu, ale okolo 100 miliónov, tvrdí s tým, že je to stále viac, ako tento rok. “Prečo by sme nepomohli ľuďom, ktorí zarábajú menej,” pýta sa. Rovnako je podľa jeho slov klamstvom aj to, že si občania v priemere polepšia o 3,8 eur na mesiac. “Nie je pravda, že im vláda berie peniaze. Veď každoročne niekoľkokrát dá financie nejakej obci v regiónoch. Majú len viac kompetencií,” vysvetlil. 

ZMOS rokovania priznáva

Rokovanie na túto tému z roku 2017 priznal aj samotný ZMOS. “Tak, ako v minulosti, tak aj teraz si stojíme za tým, že tento návrh nie je dobrý. Odmietli sme prudké zvýšenie odpočítateľnej položky a zdôrazňovali sme to, že samosprávam už bolo zobratých takmer 300-miliónov eur. Stojíme si za tým, že aj keď samosprávy majú vyššie príjmy, v praxi neznamená, že majú dostatok peňazí na svoje vlastné kompetencie. Po prvé, sú najväčším sponzorom štátu pri financovaní preneseného výkonu štátnej správy. Po druhé, samosprávam sa na ich plecia postupne a neustále presúvajú nové kompetencie, úlohy a povinnosti bez finančného krytia,” vysvetlil tajomník ZMOS-u Michal Kaliňák.

Dodal, že v súvislosti s novelou zákona o predprimárnom vzdelávaní sa chystajú obrátiť na Ústavný súd SR. Podľa jeho slov štát zabúda na to, že aj keď sa ekonomike darí, nemá to automaticky znamenať, že bude presúvať povinnosti na samosprávy. “A to z dôvodu, že skôr, či neskôr sa tempo ekonomiky spomalí, príjmy klesnú, ale samosprávam ostanú povinnosti bez finančného krytia,” vysvetlil. Dodal, že prioritou ZMOS-u je, aby sa samosprávam nepridávali nové a nové povinnosti bez peňazí. Poukázal aj na to, že v ich argumentoch im drží stranu aj Rozpočtová rada, ktorá celý návrh predkladateľov z Mosta-Hídu vníma negatívne.