Domáce Top

Dubovcová vlani zistila 144 porušení základných práv a slobôd

BRATISLAVA – Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová zistila v minulom roku 144 porušení základných práv a slobôd, čo predstavuje porušenie približne v každom piatom podnete. Aj o tomto informovala dnes členov Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

Vlani pracovala jej kancelária s 2 928 podaniami, písomne sa na ňu obrátilo 1 544 podávateľov. Všetko ombudsmanka spísala do výročnej správy o svojej činnosti za rok 2015, ktorá bola jedným z bodov dnešného zasadnutia ľudskoprávneho výboru. Ten správu odobril a odporučil ju plénu vziať na vedomie.

Vlani odpovedala Jana Dubovcová i na otázky detí a mládeže prostredníctvom svojej stránky vo viac ako 700 prípadoch a spravila deväť prieskumov vo výchovných zariadeniach, väzniciach, na policajných pracoviskách či iných úradoch. Ombudsmanka sa zaoberala tiež bezbariérovým prístupom na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny na celom Slovensku, a to v spolupráci s občanmi.

Poslankyňa NR SR Natália Blahová (SaS) je smutná z toho, že väčšinu Dubovcovej opatrení štátne orgány neprijali. „Vzdávam vám hold za prácu, ktorú robíte,“ povedala v rozprave. Edita Pfundtner z Mosta-Híd vníma správu ako nastavenie zrkadla, ako fungujú orgány štátnej správy v praxi.

Ombudsmanka vo svojej výročnej správe za rok 2015 spomína viacero konkrétnych porušení základných práv a slobôd. Venuje sa okrem iného policajnej akcii v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove z 3. septembra 2015. Cudzinci, zadržaní pri nelegálnom prekročení hraníc, začali v zariadení v Medveďove protestovať proti tomu, že ich tam držia.

Zasahovala polícia, ktorá podľa právnika kancelárie ombudsmanky Juraja Janda zakročila tvrdo, dokonca použila putá. Ako Dubovcová píše vo svojej správe za minulý rok, “výsledkom policajného zásahu bolo viacero zranených zaistených cudzincov. Zásah desiatok príslušníkov s intenzívnym použitím donucovacích prostriedkov voči osobám umiestneným v stráženom a uzavretom zariadení, ktoré poslúchajú príkazy policajtov, nemožno považovať za nevyhnutný a primeraný.”

Dubovcová v správe spomína aj iný postup polície, ktorý považuje za porušenie ľudskej dôstojnosti. Ide o umiestňovanie cudzincov do priestoru s oddeleným režimom zaistenia, ktorí zaistení volajú “diera”. Podľa správy je v ňom človek izolovaný, svieti tam svetlo, kamera je nasmerovaná priamo na toaletu, sprchovať sa zaistený môže len raz za niekoľko dní, pričom nikto nevie, ako dlho tam bude. Právnici kancelárie na mieste zistili, že v oddelenom režime sú podmienky totožné s väzenskými, čo je podľa nich nevyhovujúce a nedôstojné.

Iným prípadom, ktorému sa ombudsmanka vo svojej správe venuje, je zásah polície v obci Vrbnica v Michalovskom okrese z apríla 2015. Polícia vtedy pátrala po siedmich hľadaných osobách, a to bez toho, aby z akcie vyhotovila videozáznam. “Policajti vstupovali do obydlí osôb bez príkazu na vstup do obydlia a na domovú prehliadku a bez súhlasu osoby, ktorá v obydlí býva,” píše sa v správe. Pätnásť ľudí malo podľa Jany Dubovcovej po zásahu na tele odreniny, opuchy nôh, podliatiny a iné povrchové zranenia. Prieskum kancelárie ombudsmanky potvrdil, že policajný zásah nebol nevyhnutný.

Ombudsmanka má pre NR SR viacero odporúčaní. Okrem iného navrhuje, aby bol v zákone o Policajnom zbore SR uvedený zákaz obmedzovania osobnej slobody umiestnením osoby do uzavretého priestoru, ktorý nie je riadne vybavenou celou. Takisto opätovne trvá na tom, ak to ešte nebolo prijaté, aby národná rada zriadila nezávislý orgán prešetrovania policajných postupov, pri ktorých polícia použila silu, donucovacie prostriedky, pričom to vzbudilo pochybnosti. Jana Dubovcová trvá i na tom, aby boli prijaté opatrenia zamerané na odstránenie systémovej diskriminácie detí v školstve.