BRATISLAVA – Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová oceňuje aktuálny konštruktívny prístup ministerstva školstva, ktoré sa v prípade vzdelávania rómskych detí konečne odhodlalo prijať opatrenia. Na ne ombudsmanka už dlhodobo upozorňuje, informoval ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko. Rezort totiž pristúpil cez poslanecký návrh k legislatívnym zmenám v novele školského zákona, ktorá je v týchto dňoch predmetom rokovania parlamentu. Zmeny v zákone majú zlepšiť vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. “Ukazuje sa, že v presadzovaní opatrení na odstránenie porušovania základných práv a slobôd nesmie verejný ochranca prác rezignovať ani v situácii, ak sa zdá, že o ich prijímanie nie je záujem,” poznamenala. Dubovcová verí, že sa z tejto situácie poučíme, a že v budúcnosti nebude potrebné vytvárať pre prijatie potrebných opatrení takýto veľký tlak zo strany verejného ochrancu práv a Európskej komisie. “Musím sa priznať, že mi to dalo veľa námahy,” doplnila.
Ombudsmanka bude nesmierne rada, keď sa v prípade prijatia opatrení, ktoré ministerstvo školstva navrhuje, vytvoria podmienky na odstránenie diskriminácie a segregácie detí v školskom systéme. “Pomôžu najchudobnejším deťom a podporia rovnaké zaobchádzanie s nimi v školách,” pripomenula.
Verejná ochrankyňa práv pritom už v júli 2013 predkladala správu o uplatňovaní práva na vzdelanie, v ktorej poukazovala na diskrimináciu vo vzdelávaní. Ministerstvo školstva ešte v auguste toho roku prijalo opatrenia a vydávalo usmernenie, ako sa má robiť diagnostika pri posudzovaní školských schopností detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a pri ich zaraďovaní do základnej školy, vysvetlila. “Následne, v júli minulého roku, som predkladala správu o vplyve praxe testovania školskej spôsobilosti, v ktorej som takisto zistila diskriminačný prístup,” doplnila. Obe správy ministerstvo školstva podľa nej pozná, prerokovali ich aj za účasti jeho zástupcov, nejde teda o neznáme veci, pripomenula ombudsmanka. Okrem toho informovala i Národnú radu SR v mimoriadnej správe, ktorú však doteraz v pléne neprerokovala.
Zmeny v školskom zákone sa podľa hovorkyne rezortu školstva Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej týkajú vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane tých, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ministerstvo chce dosiahnuť, aby sa špeciálne potreby zdravotne znevýhodnených detí nezamieňali s potrebami detí zo znevýhodneného prostredia. V právnej norme sa navrhuje ustanoviť, že dôvodom na zaradenie do špeciálnej školy nemôže byť iba pôvod dieťaťa zo znevýhodneného prostredia. Druhým opatrením zákona je zaraďovanie týchto detí do tried s ostatnými. Jednoznačne to zabraňuje segregácii, pripomenula hovorkyňa. Novela upravuje i fungovanie tzv. špecializovanej triedy. Tá má slúžiť na to, aby sa deti, ktoré by nezvládli vzdelávanie v príslušnom ročníku, chýbajúce vedomostí doučili či dobehli. Do tejto triedy zaradia žiakov na návrh triedneho učiteľa, po vyjadrení výchovného poradcu a so súhlasom rodiča či zákonného zástupcu maximálne na rok, priblížila. Zmeny sa týkajú i poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
“Zistili sme, že bol častou motiváciou pre umiestňovanie detí a žiakov zo znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl, aj keď to nemalo oporu v diagnostike. Po novom ho dostanú iba žiaci z tohto prostredia, ktorí budú zaradení do bežnej triedy,” uviedla. Navrhované zmeny majú tiež sprísniť kontrolný mechanizmus štátu nad činnosťou školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie. Majú tiež umožniť relevantným subjektom prehodnotiť diagnostické postupy a návrhy na zaradenie dieťaťa alebo žiaka do konkrétnej formy vzdelávania a výchovy. “Navrhuje sa umožniť Štátnej školskej inšpekcii považovať za závažný nedostatok napríklad vykonávanie nesprávnej diagnostiky, čo je nevyhnutné pre správne zaradenie dieťaťa na vzdelávanie podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,” vysvetlila hovorkyňa ministerstva školstva.
Navrhované zmeny v zákone majú byť zároveň odpoveďou na konanie Európskej komisie za nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí, ktoré voči nám začala ešte 29. apríla. Slovenská republika porušila podľa Európskej komisie antidiskriminačnú legislatívu Európskej únie diskrimináciou rómskych detí v školách. Po Českej republike sme tak druhým štátom, voči ktorému komisia vedie v tomto prípade konanie.