Zahraničné Politika Top

Drsný príbeh Muhammada Mursího. Islamista, prezident a pre mnohých mučeník

Na archívnej snímke je bývalý egyptský prezident Muhammad Mursí počas jedného zo súdnych procesov. Zdroj: TASR/AP

BRATISLAVA – Muhammad Mursí bol v Egypte demokraticky zvolený za prezidenta. On sám však demokratom nebol. Napriek tomu bola krajina pod vedením Moslimského bratstva slobodnejšia ako je teraz.

 

Najväčší egyptský denník al-Ahram venoval smrti Muhammada Mursího len šesť riadkov. Na štvrtej strane plátok informoval svojich čitateľov o tom, že muž zomrel v pondelok počas súdneho pojednávania. Zodpovedal sa z obvinení zo špionáže, informovala štátna televízia. To, že bol Mursí jediným demokraticky zvoleným prezidentom krajiny, denník zamlčal.

Režim v Káhire nechcel, aby smrť väzneného 67-ročného Mursího spôsobila veľký rozruch. Televízia informovala o jeho smrti v pondelok o 18:00 hodine a už v utorok o 5:00 bolo jeho telo pochované podľa islamských rituálov na cintoríne v káhirskej štvrti Medina al-Nasr. Podľa jeho rodiny úrady povolili, aby sa na obrade zúčastnilo len 10 príbuzných a blízkych.

Štátna televízia v noci len stručne oznámila, že Mursí zomrel na infarkt. Úrady nepovolili nezávislé vyšetrovanie jeho smrti.

Bol ťažko chorý, ale liečbu mu nepovolili

Bývalý prezident trpel niekoľko rokov vážnymi zdravotnými problémami, ale nebola mu umožnená liečba.

Od vojenského prevratu v roku 2013 sedel Mursí v oddelení pre politických väzňov na okraji Káhiry. Zatiaľ, čo jeho predchodca v úrade Husní Mubárak sa v tom čase liečil vo väzenskej nemocnici, Mursí sedel vo väzení. Člen ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch k tomu povedal: “Všetko tu je zariadené tak, že ten, kto tam sedí, vyjde odtiaľ mŕtvy.”

Mursí roky trpel cukrovkou. Súdne záznamy z roku 2018 dokazujú, kvôli chorobe oslepol na ľavé oko a stále upadal do bezvedomia. Sedel tiež v samoväzbe. V cele denne trávil 23 hodín, jednu hodinu sa mohol venovať športu. Posteľ nemal, iba dve deky na podlahe. Rodina ho mohla navštíviť len trikrát. Naposledy v septembri 2018.

V roku 2018 viacero britských poslancov parlamentu v spoločnej správe varovalo: “Ak Mursí nedostane primeranú medicínsku starostlivosť, hrozí mu predčasná smrť.” A tá teraz aj postihla.

Bol zvyknutý na prenasledovanie

V celkovom pohľade na jeho život bolo prenasledovanie a väznenie pre Mursího normálne. Jeho 13 mesiacov v prezidentskom úrade bolo v porovnaní s tým úplne zanedbateľných. Mursí sa narodil v roku 1951 v malej dedinke v delte Nílu. Na konci svojich 20. rokov vstúpil do zakázaného ale tolerovaného Moslimského bratstva. Nebol veľmi charizmatický, ale vedel šikovne ťahať za nitky. V 90. rokoch bolo jeho úlohou koordinovať politickú prácu Moslimského bratstva. Nesmel však prekročiť hranice, ktoré stanovil režim vtedajšieho prezidenta Mubáraka.

Väčšine Egypťanov sa Mursí dostal prvýkrát do povedomia v roku 2012. Moslimské bratstvo ho zvolilo z kandidáta na prezidentský úrad po tom, ako pôvodného kandidáta stiahli. Mursí porazil svojho súpera a Mubárakovho blízkeho spolupracovníka Ahmeda Shafika s 51,7 percentami hlasov.

Vo veku 67 rokov zomrel v pondelok 17. júna 2019 počas súdneho pojednávania bývalý egyptský prezident Muhammad Mursí. Zdroj: TASR/AP

Prvý demokraticky zvolený prezident

Mursí bol prvým demokraticky zvoleným prezidentom v Egypte. Sám ale demokratom nebol. Od začiatku v úrade sa pustil do mocenského boja s armádou a Najvyšším súdom. Obe tieto inštitúcie boli plné Mubárakových prívržencov, ktorí chceli obmedziť právomoci moslimského prezidenta.

Mursí chcel tiež zmeniť ústavu, ktorá bola vypracovaná po zvrhnutí Mubáraka. Snažil sa tak znemožniť, aby mohli byť rušené prezidentské dekréty a aby nemohol byť volaný k právnej zodpovednosti. Tento konflikt viedol ku koncu roka 2012 k zrážkam medzi priaznivcami a odporcami Moslimského bratstva.

Súčasne rástla nespokojnosť obyvateľov kvôli zlej ekonomickej situácii. Aj to bol jeden z dôvodov mocenských bojov Mursího, pretože armáda kontrolovala veľké časti hospodárstva.

Kritika vlády povolená

Napriek týmto autoritárskym ambíciám, bolo počas Mursího prezidentovania povolené verejne kritizovať vládu. Inak, ako je to v súčasnosti, vtedy kritici nekončili vo väzení, ale v televíznych talkšou. V lete 2013 sa mohli kritici Mursího slobodne stretať v uliciach a na internete zbierať podpisy proti nemu.

Toto hnutie s názvom Tamarod (niečo ako povstanie či rebélia) dostalo na konci júla 2013 milióny ľudí do ulíc Káhiry. Pre armádu to bol dôvod na prevrat proti Mursímu. Paradoxne ho viedol muž, ktorého v auguste v roku 2012 Mursí povýšil do funkcie šéfa armády a ministra obrany. Bol ním Abdel Fattah el-Sísí.

Ten odvtedy už v úrade prezidenta zaviedol režim, ktorý je omnoho viac autoritársky, ako bol ten pod vedením Mursího. Už najmenšia kritika vlády môže stáť ľudí prácu alebo ich priviesť do väzenia.

Na archívnej snínke stúpenci zosadeného egyptského islamistického prezidenta Muhammada Mursího skandujú počas zrážok s príslušníkmi egyptských bezpečnostných síl na Námestí Ramses v Káhire 16. augusta 2013. Zdroj: TASR/AP

Mnoho súdnych procesov s Mursím

Od roku 2013 viedol režim  proti Mursímu množstvo súdnych procesov. Medzi nimi za podnecovanie k násiliu, vyššie spomínanú špionáž a sprisahanie s pomocou cudzích mocností. Všetky tieto pojednávania mali jedno spoločné. Nešlo pri nich o právne preskúmanie Mursího chýb v prezidentskom úrade, ale o pomstu a zastrašovanie odporcov nového režimu.

Mursího moslimskí bratia boli po masakre proti ich prívržencom s 800 mŕtvymi zatlačení opäť do ilegality. Hnutie ale ani zďaleka nie je rozbité. Od svojho založenia v roku 1928 je pre neho prežívanie v ilegalite normálne. Bratstvo má v Mursím ďalšieho vodcu, ktorého môže uctievať ako mučeníka.

Galéria
Vstup na verejný cintorín, kde pochovali egyptského exprezidenta Muhammada Mursího na predmestí Káhiry 18. júna 2019. Zdroj: TASR/AP
Vo veku 67 rokov zomrel v pondelok 17. júna 2019 počas súdneho pojednávania bývalý egyptský prezident Muhammad Mursí. Zdroj: TASR/AP
Na archívnej snímke bývalý egyptský prezident Muhammad Mursí gestikuluje v súdnej sieni v Káhire v utorok 16. júna 2015. Zdroj: TASR/AP
Na snímke je súčasný egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí. Zdroj: TASR/AP
Egyptskí vojaci na obrnených vozidlách počas hliadkovania na moste ponad rieku Níl v Káhire 17. augusta 2013. Zdroj: TASR/AP
Na archívnej snímke zo 16. októbra 2016 zosadený egyptský prezident Husní Mubarak máva svojim stúpencom zo svojej izby z vojenskej nemocnice pri príležitosti 43. výročia vojny z roku 1973. Zdroj: TASR/AP
navigate_before
navigate_next