BRATISLAVA – Do Národnej rady SR (NR SR) bolo vo voľbách z 29. februára zvolených celkovo 32 žien. Najviac, konkrétne 15, bude v parlamente pôsobiť v poslaneckom klube hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Stranou s druhým najvyšším počtom žien v NR SR bude hnutie Sme rodina, za ktoré sa do pléna prekrúžkovalo päť kandidátok. V strane Za ľudí budú v zákonodarnom orgáne pôsobiť štyri poslankyne, v Smere – sociálnej demokracii (Smer-SD) a v strane Sloboda a Solidarita (SaS) po tri poslankyne a v strane Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) dve poslankyne. V porovnaní s predchádzajúcim volebným obdobím 2016 až 2020 bude v pléne o tri poslankyne viac.
Tieto počty sa však ešte môžu meniť. Závisí to totiž od toho, či niektoré zo zvolených poslankýň nominujú strany do vlády a kto sa stane ich náhradníkom, respektíve náhradníčkou. V tejto súvislosti sa spomedzi ženských kandidátok hovorí predovšetkým o členkách strany Za ľudí Veronike Remišovej a Márii Kolíkovej, ktorá je jednou z favoritiek na obsadenie postu ministerky spravodlivosti. Na rezorte v minulosti pôsobila ako štátna tajomníčka. Remišová je spájaná s funkciou ministerky školstva či podpredsedníčky vlády SR pre investície a informatizáciu. Poslankyni za Sme rodina Petre Krištúfkovej je zasa pripisovaná funkcia ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Líder hnutia Boris Kollár však tento týždeň tieto informácie poprel. Sme rodina bude mať podľa jeho slov záujem o tento post, ale Krištúfková pôsobiť v exekutíve nechce.
Špecifickým prípadom je Lucia Ďuriš Nicholsonová z SaS, ktorá vo voľbách po predsedovi strany Richardovi Sulíkovi, získala najviac preferenčných hlasov zo všetkých kandidátov strany. V súčasnosti však pôsobí ako europoslankyňa a funkciu plánuje vykonávať aj naďalej. V parlamente ju preto nahradí tímlíderka strany pre pôdohospodárstvo Jarmila Halgašová.
Viac ako naposledy
Pre porovnanie, počas volebného obdobia 2016 až 2020, bolo do NR SR zvolených celkovo 29 žien. Niektorým však časom mandát zanikol, pretože boli obsadené do iných funkcií. Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej odstúpil zo svojej funkcie po tlaku verejnosti vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Jeho miesto zaujala Denisa Saková (Smer-SD), ktorá bola vo voľbách 2016 zvolená do NR SR, no mandát nevykonávala, keďže obsadila post štátnej tajomníčky rezortu vnútra. Do parlamentu sa na kandidačnej listine Mostu-Híd dostala aj Lucia Žitňanská, ktorá bola následne vymenovaná na pozíciu ministerky spravodlivosti. Po vražde Kuciaka a Kušnírovej však napokon taktiež odstúpila a v pléne ostala pôsobiť ako nezaradená poslankyňa.
Za Smer-SD bola do parlamentu zvolená aj Monika Jankovská, ktorej však vládna strana prisúdila funkciu štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti. Po zverejnení komunikácie medzi ňou a obžalovaným podnikateľom Marianom Kočnerom zo svojej funkcie odstúpila. V súčasnosti je v tejto súvislosti obvinená z prijímania úplatku a podplácania, za čo jej hrozí päť až desať rokov väzenia. Bývalej podpredsedníčke NR SR za stranu Smer-SD Jane Laššákovej zase zanikol mandát v roku 2017, kedy sa stala sudkyňou Ústavného súdu SR.
Spomínaná Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá počas volebného obdobia 2016 až 2020 zastávala post podpredsedníčky NR SR, sa svojej funkcie vzdala, keď bola v máji 2019 zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu. Erika Jurinová z hnutia OĽaNO odstúpila z funkcie poslankyne parlamentu po župných voľbách v roku 2017, po ktorých sa stala predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja.
Počas volebného obdobia 2016 až 2020 zanikol mandát aj viacerým zvoleným poslancom, či už z dôvodu nástupu na inú funkciu, prípadne z dôvodu vzdania sa mandátu. Na ich miesta sa z pozície náhradníkov dostalo niekoľko ďalších kandidátok rôznych politických subjektov. Išlo napríklad o Zuzanu Zimenovú a Janu Cigánikovú zo strany SaS, Editu Pfundtner a Irén Sárközy zo strany Most-Híd, Darinu Gabániovú zo Smeru-SD či Natáliu Milanovú z hnutia OĽaNO.