BRATISLAVA – Míľnik, ktorý môže veľa napovedať o tom, v akom štáte žijeme. Najvyšší súd Slovenskej republiky má dnes pred sebou dôležité rozhodnutie. Pojednávať má vo veci konania o žalobe generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára na rozpustenie Kotlebovej strany ĽSNS. Nejde pritom o prvý prípad, kedy sa na podnet šéfa prokuratúry takouto otázkou súd zaoberá. V minulosti už jednu stranu podobnú tej, ktorej osud má v rukách dnes, zrušil. A aj v tej mal prsty Marian Kotleba.
Prípadným rozpustením Kotlebovej ĽSNS sa bude zaoberať päťčlenný senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu na čele s predsedníčkou senátu Janou Zemkovou. Pojednávanie bude verejné.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal žalobu na rozpustenie Kotlebovej strany 24. mája 2017, teda takmer pred dvomi rokmi. Ako vtedy vysvetlil, “extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy“. Čižnár k takémuto kroku pristúpil potom, ako od volieb v marci 2016 dostal desiatky elektronických podaní, v ktorých bol vyzývaný, aby takýto podnet na Najvyšší súd podal.
Podľa denníka SME má generálny prokurátor v žalobe poukazovať na ideologickú podobu medzi súčasnou stranou Mariana Kotlebu a Slovenskou pospolitosťou – zatiaľ jedinou stranou, ktorá bola v novodobej histórii Slovenska rozpustená. „Spoločných menovateľom oboch je sociálna, nacionálna i náboženská demagógia, vo svojej vulgárnej podobe nevraživosti voči nimi označeným štátnym, spoločenským a kultúrnym inštitúciám, osobám a skupinám,“ mal uviesť Čižnár. Napísať mal aj to, že je podľa neho jasné, že sa ĽSNS snaží o odstránenie demokracie na Slovensku, či šíri nevraživosť. Generálny prokurátor mal podľa denníka v žalobe tiež viackrát poukazovať na to, že kotlebovci sa hlásia k vojnovému Slovenskému štátu na čele s Jozefom Tisom.
Kotleba už rozpustenie strany zažil
Nie je to prvýkrát, čo sa Najvyšší súd zaoberá rozpustením politického subjektu, v ktorom sa realizuje Marian Kotleba. Na stole už mal aj prípad Slovenskej pospolitosti. Ultranacionalistická strana bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná v roku 2005. Oslavovala vojnový Slovenský štát a od médií si vyslúžila označenie ako extrémne radikálna. Okrem iného kritizovala parlamentnú demokraciu a jej prívrženci chceli napríklad naše vystúpenie z takých organizácii, ako sú NATO či Medzinárodný menový fond. Jej členovia boli známi aj tým, že sa na verejnosti prezentovali v uniformách, ktoré pripomínali tie, ktoré nosili v minulosti členovia Hlinkovej gardy.
Podobne ako teraz, aj vtedy proti krajne pravicovému subjektu zakročila generálna prokuratúra. Vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka na základe podnetu mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu podal návrh na jej rozpustenie. „Podľa môjho názoru strana Slovenská pospolitosť – národná strana so sídlom Kráľovohoľská 5, Banská Bystrica, svojimi stanovami, svojim programom a svojou činnosťou porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy,“ vysvetľoval.
Najvyšší súd vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi vyhovel a 1. marca 2006 stranu rozpustil. Tá však ďalej pokračovala v činnosti ako občianske združenie s názvom Slovenská pospolitosť. V roku 2008 ho rozpustilo ministerstvo vnútra. Najvyššís súd v roku 2009 však toto rozhodnutie zrušil.
Strana priateľov vína
Pôvodná strana, o ktorej ďalšom osude sa dnes rozhoduje, bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná ešte v roku 2000, vtedy pod názvom Strana priateľov vína. Sama seba v tom čase považovala skôr za recesistické združenie. Výraznejší úspech však nezaznamenala. Zlom nastal v roku 2010, keď ju do svojich rúk prevzali ľudia okolo Mariana Kotlebu. Strana zmenila nielen meno, ale smerovanie. V parlamentých voľbách v roku 2010 získala 1,33 percenta, v roku 2012 1,58. Ani v jednom prípade to však na postup do parlamentu nestačilo. Až prišiel rok 2016 a kotlebovci so ziskom 8,04 percenta obsadili v Národnej rade SR 14 kresiel. Predseda strany Marian Kotleba to skúsil aj na ďalšom fronte. Bývalý banskobystrický župan kandidoval aj v nedávnych prezidentských voľbách. V prvom kole konanom 16. marca dostal 10,4 percenta hlasov a skončil celkovo štvrtý.
Toxickí
ĽS NS je jedinou parlamentnou stranou, s ktorou sa prezident Andrej Kiska odmietol po voľbách stretnúť v paláci. Kotlebovcov k sebe nevolal ani neskôr, keď s ostatnými opozičnými aj koaličnými politickými stranami rokoval o zásadných otázkach, ako bol napríklad spôsobob výberu sudcov Ústavného súdu či riešenie napätej situácie po minuloročnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
So stranou Mariana Kotlebu oficiálne nespolupracovali ani ďalšie politické strany. Keď sa pri februárovej voľbe kandidátov na ústavných sudcov objavili špekulácie o tom, že strana Smer-SD má s kotlebovcami rokovať o podpore pre svojich favoritov, ďalšia koaličná strana Most-Híd bola pobúrená. Dokonca kvôli týmto podozreniam trvala na verejnej voľbe, aby bolo jasné, kto dal komu hlas.
