BRATISLAVA – Hrozba alebo strategický obchodný partner? Predseda parlamentu Andrej Danko v týchto dňoch absolvuje ďalšiu návštevu Ruskej federácie. Tento rok už tretiu. Pred pár týždňami do Moskvy zamieril aj premiér Peter Pellegrini. Obaja pritom v súvislosti so svojou cestou na východ Európy vyzdvihovali hlavne dôležitosť našich ekonomicko – hospodárskych vzťahov s Ruskom. Danko dokonca opakovane kritizoval sankcie, ktoré voči Moskve uvalila Európska únia. Ako je to však v skutočnosti so slovensko-ruskými ekonomickými vzťahmi?
Aktuálna pracovná cesta predsedu parlamentu Andreja Danka do Moskvy je už v poradí tretia, ktorú od začiatku tohto roka absolvoval. Prvýkrát sa do Ruska vybral vo februári. Druhýkrát začiatkom mája, keď sa vôbec ako jediný politik z Európskej únie na svojej úrovni zúčastnil vojenskej prehliadky na Červenom námestí a letmo si podal ruku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Už vtedy avizoval, že na východ čoskoro zamieri opäť a so sebou zoberie aj delegáciu podnikateľov. A tak sa aj stalo. Šéf nášho parlamentu včera absolvoval stretnutie s s predsedníčkou Rady federácie Federálneho zhromaždenia RF Valentinou Matvijenko. Okrem iného sa hovorilo o rozvoji priemyslu a podnikateľskej sféry. „Zastávam názor, že chcem mať vyvážené vzťahy na všetky svetové strany, na východ, na západ, sever i juh,“ vyhlásil po stretnutí Danko. Tiež počas cesty povedal, že ruský trh je pre Slovesnko kľúčový.
Celkovo ide už o piatu Dankovu návštevu Ruska, odkedy je vo funkcii šéfa parlamentu. Za svoje časté návštevy Moskvy ako aj odmietavý postoj voči sankciám bol často kritizovaný. To mu však neprekážalo v tom, aby si urobil selfie fotografie so šéfom ruskej Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom, ktorý sa nachádza na sankčných zoznamoch. Nesúhlasný postoj voči takýmto jeho krokom zaujal v tom čase aj šéf našej diplomacie Miroslav Lajčák.
Do Moskvy si to namieril aj Pellegrini
Pracovnú návštevu Ruska absolvoval začiatkom júla aj premiér Peter Pellegrini. Tá mala mať silný ekonomický charakter. S Vladimirom Putinom hovoril o dodávkach plynu. Od ruského premiéra Dmitrija Medvedeva si tak Pellegrini vypočul uistenie, že pre nás aj naďalej má byť Rusko spoľahlivým dodávateľom energetických surovín. „Slovensko je jedna z najotvorenejších ekonomík. Je preto pre nás kľúčové, aby sme mali vyvážené zahranično-politické vzťahy so všetkými krajinami,“ vyhlásil Pellegrini. V tejto súvislosti tiež pripomenul, že u nás pôsobí zhruba 120 ruských firiem a v Rusku zasa 60 slovenských.
V Moskve bol prednedávnom aj premiér Peter Pellegrini. Ruku si podáva s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zdroj: TASR / Michal Svítok
Dôležití partneri?
Čo sa týka našich obchodných vzťahov s Ruskom, tým sa v čase doznievajúcej hospodárskej krízy darilo. Od roku 2010 mal podľa štatistík stúpajúcu tendenciu nielen export ale aj import na ruský trh. Najvyšší vývoz sme zaznamenali v roku 2012, keď dosiahol hodnotu takmer 2,62 miliardy eur. Naopak, dovoz bol najvyšší v roku 2013, s objemom takmer 6,14 miliard eur.
Príchod roku 2014 však naše obchodné vzťahy s Ruskom výrazne ochladli. Práve v tomto období totiž Európska únia pristúpila k uvaleniu sankcií na Rusko. “V rokoch 2013 až 2016 sa vzájomný obchod medzi Slovenskom a Ruskom prepadol o viac ako 50 %. Z úrovne 8,69 miliard eur v roku 2013 klesol na 4,1 miliardy eur v roku 2016,” uviedlo ministerstvo hospodártva. Ako vysvetlili, tento vývoj bol spôsobený nepriaznivou ekonomickou situáciou v Rusku. Za ňou stál nielen nepriamy dopad sankcií, ale aj pokles cien ropy či devalvácia kurzu rubľa.
Spolupráca sa postupne zviecha
Zmena prišla až v roku 2017, keď došlo k obnovenie rastu vzájomného obchodu. “Minulý rok dosiahol obrat zahraničného obchodu medzi Slovenskom a Ruskom 5,571 mld. eur, v porovnaní s rokom 2017 išlo o nárast vzájomného obratu o zhruba 14 percent,” tvrdí hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano. Na tento stúpajúci trend poukazujú aj údaje za prvé tri mesiace tohto roka, ktoré zverejnil Štatistický úrad.
Podľa nich tvorí dovoz z Ruska 5,4 percent z celkového dovozu. Vlani to bolo 5,3 percent. Vývoz na Ruský trh zasa predstavuje 2 percentá z nášho celkového vývozu. Oproti minulému roku vzrástol o 0,1 percentuálneho bodu z 1,9 percent. “Na zvýšení obchodného obratu sa podstatnou časťou podieľa nárast ruského importu a zvýšenie cien dovážaných energonosičov – ropy a plynu,” vysvetľuje zmeny rezort hospodárstva.
Do Ruska vyvážame hlavne autá, spaľovacie a piestové motory, kotle, čerpadlá, kompresory a rôzne elektrotechnické výrobky. Celkovo bolo vlani Rusko našim 13. najväčším vývozným partnerom. Z pohľadu dovozu išlo o nášho siedmeho dovozného partnera. To, že sa po útlme v oblasti hospodárskej výmeny naša vzájomná obchodná bilancia vracia do pôvodného stavu ocenil pri svojej nedávnej návšteve Moskvy aj premiér Peter Pellegrini.
Štatistika nepustí, s Berlínom obchodujeme najviac
Rusko nie je najväčší obchodný partner Slovenska. Dáta vravia jasne. Z Ruska sme vlani doviezli 5,3 percenta zo všetkých dovezených tovarov. Pre porovnanie, z Nemecka to bolo 17,7 percent, vôbec najviac, čo sa krajín týka. Rusko však v štatistikách predstihla aj susedná Česká republika (10,2 percent), Poľsko (5,5 percent), Čína (5,8 percent), Kórejská republika (5,7 percent) či Vietnam (5,8 percent). Vzájomné návštevy tomu ale neodpovedajú.
V prípade vývozu smerovalo zo Slovenska do Ruska len 1,9 percent všetkých vyvezených tovarov. Najviac ich putovalo do Nemecka, až 22,2 percent. Nasleduje Česko s 11,9 percentami a Poľsko so 7,6 percentami. Viac ako do Ruska sme vlani vyviezli aj do Spojených štátov amerických (3,3 percent), Maďarska (5,5 percent), Francúzska (6,3 percent), Španielska (5,2 percent), Talianska a Rakúska (svorne 5,7 percent), ale aj ekonomík ako majú Rumunsko (2,5 percent) či Holandsko (2,2 percent).
Ako povedal analytik INESS Martin Vlachynsky, Rusko je pre nás významným exportérom energetických komodít ako sú ropa a plyn, v iných ohľadoch by ho nazval stredne významným obchodným partnerom. „Teda ani nie kľúčový, ani nie bezvýznamný,“ uviedol.
Vzájomný obchod s Ruskom okrem sankcií navyše komplikuje existencia colných bariér, ktoré v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru neexistujú.