BRATISLAVA – Dosluhujúci generálny prokurátor už dlhšie o funkciu nestojí, meno jeho nástupcu nepoznáme a osud zákona, podľa ktorého by sa mal voliť, je neistý. Jaromírovi Čižnárovi uplynulo funkčné obdobie 17. júla, a hoci mohol svoje pôsobenie vo funkcii „potiahnuť“ až do menovania nového generálneho prokurátora, požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o uvoľnenie. Teraz sa už čaká iba na dátum, kedy sa tak stane. Od tohto dňa totiž bude nad vedením pilieru našej justície visieť otáznik.
Jaromír Čižnár sa rozhodol svoje sedemročné funkčné obdobie nepreťahovať. “Termín vzdania sa funkcie bude oznámený v najbližších dňoch po doručení písomného vyhotovenia do rúk pani prezidentky,” uviedla hovorkyňa GP Andrea Predajňová. Keďže Čižnárov nástupca zatiaľ zvolený nebol, podľa zákona by mala po jeho odchode generálnu prokuratúru viesť prvá námestníčka Viera Kováčiková. Tá je vo funkcii len niečo vyše roka od mája 2019, kedy nahradila Petra Šufliarskeho. V minulosti viedla krajskú prokuratúru v Trenčíne. Už v tom čase sa o nej vtedajší premiér Robert Fico vyjadril ako o možnej šéfke GP, nakoniec však výber padol na Čižnára. Okrem iného tiež dozorovala také prípady, ako výbuch v Novákoch či kauzu Mikuláša Černáka.
Čaká sa, čo Čaputová
Parlament zatiaľ nového generálneho prokurátora nevolil. Čižnárov nástupca by sa mal totiž vyberať už podľa novelizovaného zákona. Národná rada nové pravidlá prijala iba 15. júla na poslednej schôdzi pred letnou prestávkou. Tie rozšírili návrhovú právomoc, keď kandidátov na generálneho prokurátora môžu navrhovať aj stavovské organizácie. Doteraz tak totiž mohli robiť iba poslanci parlamentu. Zmena však nastala aj v prípade samotných kandidátov. Po novom sa už totiž o funkciu môžu uchádzať aj neprokurátori, čo bolo mnohými považované za účelové vydláždenie cesty pre advokáta Daniela Lipšica. Najspornejšou časťou novely je však možnosť odvolania generálneho prokurátora z funkcie, pokiaľ ju nebude vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.
Práve tento bod novely kritizovala opozícia, ale aj Rada prokurátorov. Tá sa obáva možného politického zneužitia zákona a hovorí o vágnej formulácii. Obrátila sa preto aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá by mala podľa nich zvážiť vrátenie zákona do parlamentu.
Čaputová má od doručenia zákona do prezidentského paláca 15 dní na jeho posúdenie. Ak by ho vrátila do parlamentu, poslanci by museli jej pripomienky prerokovať v druhom a treťom čítaní.
Karty môže zamiešať Fico
Poslanci opozičného Smeru-SD už avizovali, že v prípade, že prezidentka zákon podpíše v súčasnom znení, obrátia sa na Ústavný súd. „Skupina poslancov za stranu Smer-SD je pripravená podať návrh na ÚS a žiadať vyhlásenie protiústavnosti novelizácie zákona o prokuratúre, a predovšetkým budeme žiadať o pozastavenie účinnosti tohto zákona,“ povedal pred niekoľkými dnami šéf strany Robert Fico. Hovorí nielen o účelovosti zákona, ale problém vidí, podobne ako Rada prokurátorov, aj v úprave dôvodov na odvolávanie generálneho, či špeciálneho prokurátora.
To môže vážne ohroziť súčasný plán vládnej koalície, ktorý ráta s tým, že parlament bude nového generálneho prokurátora voliť už na septembrovej schôdzi. V prípade, že by sa tak nestalo a Čižnár už v kresle sedieť nebude, prokuratúru by mala stále viesť prvá námestníčka Viera Kováčiková.
V krátkom čase by tak náš justičný systému musel čeliť ďalšej situácii, kedy významný orgán nemá na svojom čele riadneho šéfa. Problémy s jeho zvolením sme videli nedávno pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu SR, ktorý dlhodobo riadila jeho podpredsedníčka. Pred pár mesiacmi bol bez riadneho predsedu aj Ústavný súd, ktorý sa okrem toho musel vysporiadať aj s výrazne poddimenzovaným stavom, ktorý mala na svedomí neschopnosť poslancov zvoliť nových sudcov.