Domáce Parlamentné voľby Politika Spoločnosť Top

Cirkev povedala svoje k voľbám vždy. Iné to nie je ani teraz

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA  – Snahy odovzdať veriacim posolstvo a nasmerovať ich pri výbere politickej reprezentácie sme zo strany cirkvi či jej predstaviteľov mohli vidieť niekoľkokrát. Niekedy boli viac výrazné, inokedy menej.  Zdá sa, že časy, keď sa pred voľbami čítali v kostoloch pastierske listy, sú už preč. Neznamená to však, že cirkevní predstavitelia smerom k veriacim na túto tému nehovoria.

 

Konferencia biskupov Slovenska od pastierskych listov, ktoré čítali kňazi v kostoloch veriacim v minulosti, upustila. Namiesto toho však zverejnila vyhlásenie k parlamentným voľbám 2020. Urobila tak iba týždeň pred ich konaním. „Aj keď Cirkev do kampane nevstupuje, k účasti na voľbách jednoznačne povzbudzuje. Určite má význam ísť voliť a určite je možné si vybrať,“ uviedli.

Odporúčanie ku konkrétnym stranám však dávať nechcú. Veriacich však vyzvali, aby si čítali programy jednotlivých kandidujúcich strán a nimi sa pri výbere aj riadili. „Politické ciele strán vždy konfrontujme s hodnotami evanjelia,“ odkáz. Voličom tiež odkazujú, aby sa nenechali strhnúť heslami, ktoré hrajú na emócie. „Odolajme sloganom, ktoré vyvolávajú pocity ohrozenia. Zachovajme si pokoj a zdravý rozum. Na tých, ktorí podnecujú nepriateľstvo, si dajme pozor. Rýchle a radikálne riešenia sú príťažlivé, no reálny život je zložitejší,“ tvrdí konferencia.

Podľa nich ľudia nemajú ustúpiť nepoctivosti, ani novým ideológiám. Aké konkrétne majú na mysli, však neuviedli. Jasné vymedzenie sa voči extrémizmu či fašizmu v dokumente nie je.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Časy pastierskych listov

V minulosti boli častým spôsobom, prostredníctvom ktorého cirkev veriacim prezentovala svoje názory na politické dianie, takzvané pastierske listy. Spoločné mali to, že veriacich vyzývali, aby voliť išli.

Biskupi takýto list napísali pred voľbami 2002, v čase, keď dosluhovala prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Okrem jeho obsahu sa však medzi veriacich dostali aj slová arcibiskupa Jána Sokola, ktorý ich vyzýval, aby volili „kresťanov-katolíkov, ktorí sú dobrí vlastenci.“ Logicky tak podľa neho do úvahy prichádzali v tom čase dve až tri strany. Tiež upozorňoval, že o hlasy voličov sa uchádzajú strany, ktoré majú na svojom čele ateistov, liberálov či bývalých komunistov.

Pastiersky list sa písal  aj pri príležitosti prijatia Slovenska do Európskej únie v roku 2004 a krátko na to aj pred našimi prvými voľbami do europarlamentu.

Veriacim sa touto formou predstavitelia cirkvi prihovorili aj pred parlamentnými voľbami v roku 2006 a 2010. Tým sa éra tradičných  predvolebných pastierskych listov skončila. Neznamená to však, že sa cirkev pred voľbami k svojim voličom neprihovárala, čoho dôkazom je aj aktuálne vyjadrenie KBS. Pastierske listy okrem toho písala aj pri iných príležitostiach, akými bolo napríklad referendum v roku 2015 o ochrane rodiny.

Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 sme už zo strany biskupov žiaden pastiersky list nevideli. Jednotliví biskupi sa však vo svojich diecézach mali možnosť k voľbám vyjadriť podľa svojho uváženia.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Individuálna kritika a svojské postoje

Napriek tomu, že cirkev v listoch čítaných v kostoloch priamo nepodporovala žiadneho kandidáta ani politickú stranu, v individuálnych prípadoch duchovní svoje politické názory dávali pred veriacimi často otvorene najavo. Známy je prípad banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža. Ten sa pred prezidentskými voľbami 2009 kriticky vyjadril smerom ku kandidátke Ivete Radičovej. Dôvodom bol jej postoj k otázke potratov.

Individuálnu kritiku smerom k jednému z kandidátov sme videli aj pred prezidentskými voľbami 2019. Rozruch najskôr spôsobil šéf KBS Stanislav Zvolenský, keď sa pred prvým kolom stretol iba s jedným z kandidátov – smerákom Marošom Šefčovičom. Na stretnutí boli prítomní aj predstavitelia gréckokatolíkov, evanjelikov a židov.

Ešte väčšiu pozornosť však vzbudil trnavský arcibiskup Ján Orosch, ktorý sa ostro vyjadril na adresu liberálnej kandidátky Zuzany Čaputovej. Problém videl v tom, že nebola proti homosexuálnym zväzkom či sprísneniu potratov. Orosch voľbu Čaputovej označil za ťažký hriech. Namietal tiež voči kresťanskému demokratovi Františkovi Mikloškovi. Nesúhlasil totiž s jeho slovami na adresu spolužitia dvoch mužov. Mikloško sa totiž vyjadril v tom zmysle, že má rešpekt pred miešaním sa do vzťahu dvoch ľudí.

Konferencia biskupov vo svojej reakcii uviedla, že každý z biskupov sa na verejnosti vyjadruje slobodne.

Mohlo by vás zaujímať: