Zahraničné Politika

Čínsky prezident Si Ťin-pching ukončil návštevu KĽDR a odletel do Pekingu

Na snímke severokórejský vodca Kim Čong-un (vpravo) a čínsky prezident Si Ťin-pching (vľavo) si podávajú ruky na letisku v Pchjongjangu vo štvrtok 20. júna 2019. Zdroj: TASR/AP

PCHJONGJANG – Čínsky prezident Si Ťin-pching v piatok ukončil dvojdňovú návštevu Severnej Kórey, počas ktorej viedol rokovania so severokórejským vodcom Kim Čong-unom, a odcestoval naspäť do Pekingu. Informovali o tom čínske štátne médiá.

 

Na fotografii, ktorú prostredníctvom mobilnej aplikácie zverejnila čínska štátna televízia CCTV, vidieť ľudí mávajúcich na prezidentský špeciál Air China 747 na pchjongjanskom medzinárodnom letisku Sunan. CCTV dodala, že prezident odletel v popoludňajších hodinách miestneho času.

Si Ťin-pching sa stretol s Kimom vo štvrtok, počas úvodného dňa prvej návštevy čínskeho prezidenta v Pchjongjangu za posledných 14 rokov.

Si na stretnutí s Kimom uviedol, že situácia na Kórejskom polostrove “sa týka mieru a stability v regióne”. Čína podľa neho podporuje politické riešenie tamojších problémov a je ochotná urobiť, čo môže, na vyriešenie “opodstatnených bezpečnostných a rozvojových záujmov” Severnej Kórey.

Kim Čong-un podľa CCTV povedal, že jeho krajina za uplynulý rok podnikla “mnohé pozitívne opatrenia”, nedostalo sa jej však “aktívnej reakcie príslušnej strany”, čím mal zjavne na mysli USA.

Najvyšší predstaviteľ KĽDR tiež čínskemu prezidentovi povedal, že Severná Kórea by “rada zostala trpezlivá”, avšak dúfa, že bude môcť viesť s “príslušnou stranou” rozhovory o tom, ako možno zmierniť napätie a dosiahnuť výsledky.

Podrobnosti o piatkovom programe čínskej hlavy štátu neboli zatiaľ potvrdené, napísala juhokórejská agentúra Jonhap. Očakávalo sa, že Si navštívi vežu priateľstva, symbolický pamätník pripomínajúci čínsku podporu Severu počas kórejskej vojny.

Si sa od nástupu do prezidentského úradu v roku 2012 stretol s Kimom štyrikrát v Číne. Stretnutia sa konali vždy okolo termínov Kimových summitov s Trumpom a juhokórejským prezidentom Mun Če-inom, čo zdôrazňovalo úlohu Pekingu ako kľúčového aktéra v patovej situácii týkajúcej sa jadrového odzbrojenia Severnej Kórey.